Merkantilizmus – prvá ucelená podoba, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky. Vyvíjal sa od 16. do 1. ½ 18 storočia. Predstavitelia – ľudia z hosp. praxe, Thomas Mun, J.B. Colbert – obchod a peniaze považovali v rámci hospodárstva za mimoriadne významné. Cieľ merk. politiky – bohatá hospodársky vyspelá krajina. Za zdroj bohatstva krajiny považovali Zahraničný obchod. Ten zabezpečoval príliv drahých kovov z inej krajiny – zákaz vývozu drahých kovov. Peniaze získané predajom sa nesmeli vyviesť z krajiny, museli sa nakúpiť tovary vyrobené v danej krajine. CIEĽ – dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu P>V. Štát podporoval ťažbu drahých kovov. Obdobie rozvinutého merkantilizmu – zásahy štátu sa sústreďujú na podporu manufaktúrnej výroby – boli určené na vývoz (zdroj bohatstva krajiny), Cieľ hosp. politiky – aktívna obchodná bilancia. Peniaze chápe ako – kapitál, ktorý sa stále zhodnocuje a prináša vlastníkovi Z. Vyvíjal sa v ang., fr.

Klasická ekonómia – A. SMITH – stúpenec hosp. slobody. Za predpoklad fungovania trh. ekonomiky považoval – slobodu človeka, vlastníctva, podnikania. Východiskom jeho predstavy fungovania hosp. je predpoklad, že vš. ekonom. javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka egoistu, ktý sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou ekonom. vývinu. Hovorí, že úlohou štátu je ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom, udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny, udržiavať a budovať také zariadenie ver. sektora, o ktoré nemá jednotlivec záujem, lebo sa nevyplácajú. Významné je jeho učenie o hodnote.

Zdrojom bohatstva jeho práca. Hodnotu určuje množstvo práce, kté je vynaložené na výrobu tovarov, pričom hodnotu určujú mzda, zisk, renta. D. RICARDO – veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, kté treba vynaložiť na jeho výrobu, veľkosť hodnoty nezávisí len od živej práce ale ja od práce minulej, ktá bola spredmetnená vo výrobných faktoroch (VF sa opotrebúvajú alebo celkom spotrebúvajú). Teóriu pracovnej hodnoty aplikoval na oblasť medzi nár. deľby práce v podobe komparatívnych výhod – národ môže zvýšiť svoj blahobyt tým, že sa špecializuje na výrobu výrobkov, kté dokáže vyrábať s najvyššou Pp.

J.B. SAY – výrobu tovarov treba chápať ako tvorbu užitočných vecí, na ktých sa spolupodieľajú 3 výr. faktory – práca, pôsa, kapitál. Jedným z klasických zákonov trhovej ekonomiky je SAYOV ZÁKON TRHU – podľa neho každá ponuka si automaticky vytvorí dopyt a preto je nevyhnutné vš. faktory využívať v plnom rozsahu – má to zabezpečiť voľná konkurencia. T. R. MALTHUS – je známy svojou populačnou teóriou – obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky – obyv. rastie geom. radom a životné prostriedky aritmetickým radom. NEOKLASICKÁ EKONÓMIA – JE TO Škola hraničnej užitočnosti – predstavitelia sa orientujú na analýzu P a D, cenu a spotrebu. Vychádza zo Sayovho zákona trhu a existencie dokonalej konkurencie, ktá zabezpečuje racionálne rozhodnutia domácnosti (spotrebiteľov a podnikateľov) a aj optimálne fungovanie ekonomického systému.

Nástroje monetárnej politiky – zaoberá sa reguláciou peňažného obehu – dôležité úlohy zohráva CB, ktá je povinná podporovať hospodársku politiku štátu.

MP môže byť – reštriktívna – používa sa ak je v krajine inflácia. Opatrenia – zvýšenie % povinných minimálnych rezerv – v obehu menej peňazí, zvýšenie diskontnej sadzby – zníženie investícií, predaj štátnych CP KB (zvýšenie nezamestnanosti)
- expanzívna – vláda ju používa v prípade recesie
- podpora podnikania a investícií, pri ktých dôležitú úlohu zohráva diskontná výška úrokovej sadzby.
- v tomto prípade CB vo vzťahu ku KB urobí opatrenia – zníži diskontnú sadzbu, určí nižšie % povinných minimálnych miezd, vykupuje od KB štátne CP (zvýšenie zdrojov úverovania KB)

Dôchodková politika
-zahŕňa zásahy vlády do vývoja dôchodkov (stanovenie výšky minimálnej mzdy) a cien (cenová regulácia stanovenie minim. a maxim. cien, postihy za nedodržanie minim. a maxim. cien), kté vyplývajú zo snahy eliminovať negatívne soc. dôsledky recesie a nezamestnanosti a dostať pod kontrolu infláciu
-treba brať do úvahy, že ak sú tieto veličiny stanovené centrálne vyraďuje sa tým pôsobenie trh. mechanizmu. Inou možnosťou ako zasahovať do vývoja dôchodkov a cien je vytváranie podmienok soc. partnerstva – generálna dohoda – dohoda medzi vládou, zväzom podnikateľov a odborných zväzov

Zahranično-obchodná politika
-je to pôsobenie vlády v oblasti zahraničných vzťahov v záujme efektívneho a stabilného vývoja vlastnej národnej ekonomiky.
-na toto efektívne využitie vláda využíva colné opatrenia a regulácie menových kurzov

Nástroje – kvóty, colné tarify, vývozné subvencie, neviditeľné prekážky dovozu, intervencie na devízových trhoch, systém riadnych menových kurzov

Cieľom týchto nástrojov je zabezpečenie vyrovnanej, resp. aktívnej platobnej bilancie.

Môže byť expanzívna – využíva vývozné subvencie, intervenčné nákupy valút
reštriktívna – využíva vývozné kvóty, sprísnenie colných taríf, revalvácia meny

Ekonomická integrácia
-predstavuje najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života jednotlivých krajín
-vznik a rozvoj integračných procesov je výsledkom prehĺbenia deľby práce a medzinárodnej špecializácie

Integrácia – regulovaný proces, ktý vyžaduje vedomú činnosť štátov hospodárskych združení medzin. inštitúcií pri formovaní ekonomických vzťahov. Je charakteristická vzájomným prispôsobovaním jednotlivých odvetví, regiónov a krajín.
-prvoradým motívom zjednotenia Európy po II. sv. vojne boli politické príčiny a ekonomické príčiny, kté súviseli s vojnou zničených hospodárstiev

Formy EI –Pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a množstevné obmedzenia v obchode s T a S

Colná únia – okrem zrušenia colných a množstevných opatrení sa určuje spoločná colná tarifa voči nečlenským štátom

Spoločný trh – voľný pohyb kapitálu, T, S ale aj prac. síl

Hospodárska únia – zahŕňa spoločný trh ale zároveň predpokladá zjednotenie alebo určitý stupeň harmonizácie jednotlivých hospod. politík členských štátov, aby nedochádzalo k diskriminácii v dôsledku rozdielnych hospod. politík

Menová únia – zahŕňa spoločnú menu, prijatie spoločných pravidiel peň. obehu, platných pre vš. čl. štáty, spoločná menová politika
- národné CB sa nahradia 1 spoločnou CB a vytvorí sa spoločný fond menových rezerv

Úplná EI – zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabili-začnej politiky