Ján Kollár

Nar. 29.7.1973 v Mošovciach( Slovensko)

• kôli nedostatku financií začína vyučovať deti v zámožných rodinách a neskôr sa stáva učiteľom a správcom sirotinca
• zaviedol nové vyučovacie predmety ako bola HV, estetická vých., spev, tanec,kreslenie a iné predmety
• r. 1817 odchádza študovať evanjelickú teológiu na Jenskú univerzitu hneď po skúškach 28.3.1819 odchádza na Slovensko
• po príchode začína jeho pôsobenie na evanjelickej fare v Pešti
  Kollár a jeho vstúpenci si museli vydobyť právo na slovenskú bohoslužbu a neskôr i na Slovenskú školu
• spolu so Zuzanou Kokešovou otvorili v Pešti prvú dievčenskú školu, v ktorej sa vyučovali ručné práce
• po 2 rokoch úmorného vybavovania a prosenia vzniká slovenská ľudová škola v Pešti
• v tomto období si Kollár ískal vedúce postavenie i v slovenskej lit. a to dielo „Slávy dcéra“
• do dejín školstva sa zapísal ako autor viacerých významných učebníc:
  Šlabikáře pro dítky, Čitanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách
  Abecedár pro dítky,
  Šlabikár pro dítky – po tematickej stránke bolo dielo obohatené o príslovia, modlitby, bájky, rozprávky
• pokladal čítanku aj za „ zábavné a užitočné“ čítanie pre ľudí - nezameriava sa len na výchovu detí, ale aj dospelých
• učiteľ má brať zreteľ na vek a schopnosti žiakov a podľa toho postupovať v zmysle Komenského didaktiky po stupňoch - od najľahšieho k zložitejšiemu
• v r. 1849 vyjadril svoje predstavy o organizácií a o študijnom pláne škôl
• hovorí v pláne o školskej výchove, a chce vybudovať hustú školskú sieť, hlavne škôl materských a ľudových
• zriadenie MŠ, ktoré by patrili pod ľudové školy
• je tu aj dôvod pomôcť rodičom, ktorí nevedia ako vychovávať svoje dietky
• prvý rok štvorročnej obecnej školy nazýva Názorovou školou, alebo intuitívne vyučovanie, čiže akýsi prechod od MŠ k elementárnemu vzdelávaniu v obecnej škole
• Ďalšie predmety pre tento ročník navrhuje: náboženstvo, počty, geometriu a spev
• Tretí ročník je zameraný na poznávanie prírodných zákonitostí, osvojovanie si náboženstvá, mravouky a rečových schopností
• Štvrtý ročník charakterizuje ako „putovný“ – je zameraný na poznávanie cudzích krajín a porovnávanie ich s vlasťou, sem zaraduje aj fyziku, chémiu, geometriu, počty

Kollár delí meštianske školy na 3 typy

1. meštianska náuková škola je zameraná na všestranný rozvoj vedomostí
2. meštianska živnostenská alebo priemyselná škola – je určená na prípravu žiakov na reálny život
3. meštianska vedná škola – zameraná na praktické využívanie geometrie ale aj filozofiu, psychológiu, estetiku a cirkevné dejiny...medzi vedecké školy patria aj gymnáziá a lýceá

• štúdium podľa Kollára by malo vyvrcholiť na univerzite
• tiež myslí aj na založenie, rozličných spolkov, múzeí, galérií, vedeckých spoločností...
• a myslí aj na založenie ústavov pre slepcov, hluchonemých a sirotincov
• vysoké nároky kládol na vzdelanie učiteľa, odporúča zakladať vzdelávacie ústavy pre budúcich učiteľov pre obecné a meštiacke školy
• tiež vyslovil požiadavku pripravenosti učiteľov na postihnuté deti
• plán obsahuje aj zoznam pomôcok, ktoré škola potrebuje pri výchove a vzdelávaní, žiada zakladať knižnice, čitárne a spolky, ktoré by mali pomáhať pri samovzdelávací učiteľov a žiakov
• Kollárovi v duchu Komenského didaktických zásad išlo o zbystrenie zmyslov, cvičenie reči a umu
• jeho pedagogické idey mali veľký vplyv najmä na štúrovcov a ich prostredníctvom i na ďalšie generácie slovenských pedagógov