METÓDY SLOVNÉ

A) MONOLOGICKÉ
PREDNÁŠKA = vhodná k zhrnutiu poznatkov, ale aj ako úvod k zložitejšej tématike.
Úvod – podchytiť záujem poslucháčov; Jadro - uviesť ich do danej problematiky; Záver - rekapitulácia. Oživujúcim prvkom je používanie rečníckych otázok. Žiaci by si mali robiť potrebné poznámky.

B) DIALOGICKÉ
ROZHOVOR = základom je otázka, je mostom medzi učiteľom a žiakom. Otázka dostáva žiaka do aktivity, k premýšľaniu a činnosti. Rovnako dôležitá je aj otázka žiaka učiteľovi. Dôležitá je aj technika kladenia otázok.
DIALÓG = spresňuje a rozvíja sa vzájomná informovanosť v snahe dôjsť k danej téme.
DISKUSIA = vzájomný rozhovor medzi členmi skupiny; dôležitá je jej samotné riadenie a organizácia. Základným predpokladom je aj to, že žiakom sa téma dá vopred, aby mali dostatok času sa na diskusiu pripraviť

C) METÓDA PRÁCE S UČEBNICOU
Kniha umožňuje voľbu vlastného tempa čítania; návrat k predchádzajúcim kapitolám, a pod. Dôležité sú:
- excerpovanie knihy = vypisovanie tých kapitol, ktoré majú pre čitateľa určitý, podstatný význam
- konspektovanie knihy = veľmi podrobné excerpovanie kontextu

METÓDY NÁZORNÉ DEMONŠTRAČNÉ

Dnes sú výrazne posilnené modernými technickými prostriedkami /fólie, film, rádio, TV/.

Požiadavky – zásady prevádzania :
- potreba vopred pripraviť materiál a zabezpečiť jeho bezchybné fungovanie
- zložité predvádzanie je nutné rozložiť na jednoduché prvky
- predvádzanie má prebiehať v prirodzenom tempe
- pokiaľ je možné, zapojiť do predvádzania aj samotných žiakov
- po jednotlivých krokoch predvádzania, presvedčiť sa či žiaci všetkému porozumeli
- žiaci si majú robiť zápisky
- po ukončení žiaci urobia zhrnutie hlavných poznatkov; prípadné nepresnosti učiteľ opraví alebo doplní

INŠTRUKTÁŽ =kombinovaná metóda pozostávajúca z vysvetľovania, predvádzania a vlastného nácviku vedomostí

AKTIVIZUJÚCE METÓDY VÝUKY

Rozvíjajú samostatnosť a tvorivosť žiakov. V niektorých prípadoch majú hravý charakter; podniecujú veľký záujem o učenie; podporujú u žiakov myslenie a konanie.

Najčastejšie sa rozlišujú 4 základné skupiny aktivizujúcich metód:

1. Diskusné metódy = nadväzujú na metódu rozhovoru; predmetom komunikácie je vždy nejaký problém; všetci členovia skupiny sa aktívne podieľajú na riešení problému;
Pri hľadaní nových riešení sa osvedčuje „Burza nápadov – Brainstorming“ – ktorá v priebehu asi 12min. vyžaduje od účastníkov k danej téme vyprodukovať čo najviac spontánnych nápadov

2. Situačné metódy = predstavujú také postupy, pri ktorých sa vychádza z nejakej konkrétnej situácie, ktorú je nutné riešiť;
K situačným metódam patrí - Prípadová metóda = ktorá sa opiera o didakticky zjednodušený popis situácie, ktorá sa môže prihodiť alebo ktorá sa skutočne stala.
Projektová metóda = projekt predstavuje reálnu skutočnosť blízku problematike, ktorú žiaci riešia samostatne, pričom používajú fyzické prostriedky na vlastnú zodpovednosť

3. Didaktické hry = viac sa uplatňujú pri vzdelávaní dospelých ako detí; prvotným poslaním hry je samotná činnosť; didaktická hra je založená na riešení problémových situácií; rozvíja aktivitu, samostatnosť a myslenie, preto ju možno využívať aj pri učení; pred začatím didaktickej hry je potrebné žiakov s hrou zoznámiť a vopred ju aj vyskúšať

4. Inscenačné metódy = majú blízko k hrám didaktickým; ide o hranie zvolených alebo pridelených metód;
Inscenácia predstavuje reálnu situáciu, v ktorej účastníci priamo konajú ako skutoční aktéri v živej skutočnosti; žiaci sa do určitej roly vžívajú.
Inscenácia školských konfliktov alebo časti vyučovacieho procesu /“mikroteaching“/ sa osvedčujú pri príprave budúcich učiteľov.