Obsahoval tieto 4 najzávažnejšie ustanovenia: 1. Medzinárodné konflikty riešiť mierovými rokovaniami, nie vojnami. 2. Nemeniteľnosť hraníc v Európe – Status Quo. 3. Nevmiešavanie sa do vnútorných záležitostí iných krajín. 4. Záväzok zúčastnených vlád dodržiavať ľ.p. vo vlastných krajinách. ** Helsinská konferencia odštartovala proces označovaný ako Helsinské hnutie KBSE, od 1977 OBSE. Významnú úlohu mali následné schôdzky účastníckych krajín, z ktorých najvýznamnejšia bola v Madride 1983 a vo Viedni 1989. Výsledkom Helsinského procesu bolo uplatňovanie a ochrana ľudských práv z 2 hľadísk: 1. V jednotlivých krajinách sa začali vytvárať tzv. Helinské výbory garantujúce dodržiavanie ľ.p. svojími vládami, preto sú nevládne. 2. Vypracoval sa jednotný záväzný medzinárodný štandard ľudských práv označovaný ako Listina základných práv a slobôd (LZPaS). LZPaS: tento dokument o ľud. pr. u nás bol oficiálne prijatý federálnym zhromaždením ČSFR 9.1.1991 ako ústavný zákon. Po rozdelení ČSFR, SR prevzala všetky záväzky vyplyvajúce z listiny a zakotvila ich v ústave SR s účinnosťou od 1.1.1993. Tvorí 2.hlavu ústavy SR, čl. 11-54. LZPaS obsahuje tieto okruhy ľ.p.: 1. Základné ľ.p. a slobody (p. na život, osobnú slobodu, rovnosť, nedotknuteľnosť osoby, majetok a jeho ochranu, list. tajomstvo). 2. Politické p.(sloboda prejavu a informácie, p. petičné, združovacie, volebné). 3. Práva národnostných a etnických menšín. 4. Hosp., social. a kultur. práva. 5. Právo na ochranu život. prostredia a kultur. dedičstva. 6. Právo na súdnu a inú právnu ochranu (p. na nezávislý a nestranný súd, p. odprieť výpoveď, prezunkciu neviny).