Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube v rodine murára. Do ludovej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1948 na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1948-1952 študoval slovencinu a dejepis na FF UK v Bratislave. Po skoncení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte UK ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a ceskej literatúry. V školskom roku 1971-1972 pôsobil na univerzite v Neapole. Žije na dôchodku v Bratislave.

Prvé básne publikoval v casopisoch Pramen, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956), ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Svoje juvenílie, ktoré predchádzali knižnému debutu, publikoval až o mnoho rokov neskôr v zbierkach Chlapec (1966) a Chlapec maluje dúhu (1974).

Silné sociálne cítenie i tematické zázemie pre svoju tvorbu preukázal v zbierkach Zvony (1968) a Ludia v horách (1969). Básne druhej uvádzanej zbierky inšpirovala fotografická tvorba M. Martinceka. Túto tematiku i poetiku ešte výraznejšie rozvinul v zbierkach Stôl chudobných (1972), Kolíska (1972 - s fotografiami M. Martinceka), Kolíska spieva detom (1974) a Hora (1978 opät s fotografiami M. Martinceka). Jeho básnami sú sprevádzané i komorné výtvarné monografie M. A. Bazovského Hladanie obrazu (1973) a L. Fullu Hudba tvarov (1977). Inšpirovaný slovenskou ludovou slovesnostou z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského a ich humanistickým posolstvom básnicky stvárnil mnohé slovenské rozprávky. Vyšli v zbierkach Kniha rozprávok (1975) a Sobotné vecery (1979). Pridržajúc sa základnej epickej stavby rozvinul v nich metaforiku rozprávok a zvýraznil viacrozmernost ich ideového odkazu, ktorý nekompromisne nadrža slabým, ponižovaným a utlácaným. K tejto téme sa ešte vrátil v knihách adresovaných len detskému citatelovi Rozprávocka veselá ostan ešte s nami (1985) a Lupienky z jabloní (1993). Básnickou úvahou nad zmyslom života a ludského údelu, ako aj nad zmyslom tvorby a tvorivosti je skladba Óda na radost (1981). Do detstva sa tematicky vrátil v zbierke Studnicka (1986). V lyrickom dialógu s dietatom v nej konfrontuje svoju životnú skúsenost so stále prítomným zázrakom detského vnímania sveta a z neho vyplývajúcich otázok pre dospelých. Hladaním nezvratných istôt v živote cloveka a básnikovou pripravenostou niest spoluzodpovednost za ludské úsilie sa vyznacuje básnická zbierka Prísny chlieb (1987).

Završením básnického stvárnenia slovenských ludových rozprávok a triptychovým uzavretím tejto tematiky je kniha Tiché papradie (1990). V knihe Dve osudové (1991) spojil svoje eseje Štyri epištoly k ludom z roku 1968 s básnickou skladbou Murárska balada, ktorá je zovšeobecnením konkrétnych osudov básnikovho rodu. Kniha je ilustrovaná výtvarnými dielami básnikovho liptovského spolurodáka Kolomana Sokola. Knihou lyrických miniatúr s poetologickým pozadím krestanských modlitieb je zbierka Modlitbicky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, ako aj s rozšíreným obsahom pod názvom Nové modlitbicky (1994). Podobnú tematiku, no s motivickým zázemím dialógu dietata a otca, má aj kniha Pamätnícek Modlitby za dieta (1995). Filozoficko-meditatívny charakter má básnická zbierka Neskorý autoportrét (1992), v ktorej básnik sumuje prežitú skutocnost, rovnako ako zbierka Cítanie z údelu (1996). Nevinnost ako príslub vytúženej harmónie stíšeným hlasom oslavuje v osobnej básnickej spovedi Žalmy o nevinnej (1998).

Poézia M. Rúfusa vyšla v priebehu rokov vo viacerých výberoch (Triptych - 1969, Básne - 1972, 1975, A co je básen - 1978 a i). Je aj autorom kníh esejí Clovek, cas a tvorba (1968), Štyri epištoly k ludom (1969) a O literatúre (1974), Epištoly staré a nové (1996). V prekladatelskej tvorbe sa venoval ceskej a ruskej poézii i dráme. Z nórciny preložil dramatickú básen H. Ibsena Peer Gynt (1966), zo španielciny výber z poézie klasika kubánskej literatúry J. Martího (Znamenie života, 1988). Takisto prebásnil Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Milan Rúfus životopis