Toto postupne poznanie ho priviedlo k sarkastickej umeleckej grimase v satirickom romane Vyrobca stastia (1964), ktory je kritikou neznicitelnosti buriny malomestiactva, rozmahajuceho sa aj v spolocnosti, ktora ho verbalne odmietala.
Tymto romanom sa konci obdobie prozaickej literarnej tvorby V. Minaca. Svoje tvorive sily sustredil na tvorbu esejisticku. Napisal rad clankov, uvah, rozhovorov a eseji o kulturnopolitickych problemoch, ktore vysli vo vyberoch Cas a knihy (1962) a Paradoxy (1966). Vyznacna je esej Tu zije narod (1982), ktora je autorovym zamyslenim sa nad zmyslom narodneho osudu Slovakov a ich miestom uprostred priestoru europskej civilizacie. Takto formulovana otazka ho priviedla k hlbsim filozofickym sondam do nasej narodnej historie, a to prostrednictvom zivotnych zapasov dvoch vyznamnych predstavitelov slovenskeho politickeho, kulturneho a literarneho zivota v minulom storoci Jana FranciscihoRimavskeho a Jozefa Miloslava Hurbana. Tak vznikli eseje Duchanie do pahrieb (1970) a Zobrane spory J. M. Hurbana (1974). Tieto dve zakladne eseje spolu s dalsimi kritickymi statami a polemickymi uvahami vysli vo viacerych knihach, z ktorych treba spomenut predovsetkym Suvislosti (1976) a Texty kontexty (1982). Subor kratsich eseji o vyznamnych literarnych, kulturnych a politickych osobnostiach nasej historie i sucasnosti vysiel pod nazvom Portrety (1986). Napisal aj knihu Spomienky na SNP (1994) s fotografiami Karola Kallaya. O nasom najsucasnejsom spolocenskopolitickom vyvoji su knihy kritickych uvah a eseji Sub tegmine (1992), Navraty k prevratu (1993),
Odkial a kam, Slovaci (1993) a Hovory M (1994).
Vladimir Minac je autorom scenarov a nametov filmov Boj sa skonci zajtra, Pole neorane, Zena z vrchov a Kapitan Dabac.