Vladimír Mináč životopis

Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci.
Do ludovej skoly chodil v rodisku a v Hnusti, potom studoval na Gymnaziu v Rimavskej Sobote a neskor v Tisovci, kde roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vystudoval slovencinu a nemcinu. Aktivne sa zucastnil na protifasistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknuty a odvleceny do koncentracneho tabora v Mauthausene a neskor do Dachau. Po navrate absolvoval zakladnu vojensku sluzbu, pocas ktorej sa stal redaktorom dennika Bojovnik. V redakcii tohto casopisu, premenovaneho na Obranu ludu, pracoval az do roku 1949. Potom bol tajomnikom slovenskej sekcie Zvazu cs. spisovatelov a zaroven redaktorom tyzdennika Kulturny zivot. Po dvoch rokoch sa stal veducim scenaristickeho oddelenia Cs. statneho filmu, potom bol sefredaktorom Kulturneho zivota a od roku 1955 sefredaktorom Slovenskych pohladov. V rokoch 19561974 sa profesionalne venoval literarnej tvorbe. Roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval az do roku 1990. V rokoch 19901992 bol poslancom Federalneho zhromazdenia za SDL. Zomrel 25. oktobra 1996 v Bratislave.
Po publicistickej a prozaickej priprave na strankach roznych periodik do literatury knizne vstupil romanom Smrt chodi po horach (1948), ktory je umeleckou vypovedou o vlastnej, ale i narodnej skusenosti v protifasistickom zapase. V nasledujucom romane Vcera a zajtra (1949) nastolil problem hladania zmyslu zivota v novej socialnej skutocnosti. Roman Modre vlny (1951) tematicky cerpa z mladeznickeho prostredia na stavbe vodneho diela. V dalsej knihe, zbierke poviedok Na rozhrani (1954), zobrazil dramaticke zivotne osudy dedinskych ludi v obdobi zdruzstevnovania. V romanovej trilogii Dlhy cas cakania (1958), Zivi a mrtvi (1959) a Zvony zvonia na den (1961), znamej aj pod spolocnym nazvom Generacia, zobrazil zivot slovenskej spolocnosti v tragickych vojnovych rokoch, pocas SNP a v prvych rokoch po vojne, ked sa pod tlakom udalosti obnazovali ludske charaktery, az po hranicnu ciaru zivota a smrti. Napriek priamociarosti zakladnych ideovych postulatov novej spolocnosti V. Minac pochopil, ze skutocnost je ovela zlozitejsia. Umelecky to vyjadril knihou poviedok Tmavy kut (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962) a dalsou poviedkovou knihou Zaznamy (1963). V tychto dielach odhalil negativne stranky zivota socialistickej spolocnosti, ktore ako sa ukazalo boli priznacne pre system totalitneho sposobu vladnutia.

Toto postupne poznanie ho priviedlo k sarkastickej umeleckej grimase v satirickom romane Vyrobca stastia (1964), ktory je kritikou neznicitelnosti buriny malomestiactva, rozmahajuceho sa aj v spolocnosti, ktora ho verbalne odmietala.
Tymto romanom sa konci obdobie prozaickej literarnej tvorby V. Minaca. Svoje tvorive sily sustredil na tvorbu esejisticku. Napisal rad clankov, uvah, rozhovorov a eseji o kulturnopolitickych problemoch, ktore vysli vo vyberoch Cas a knihy (1962) a Paradoxy (1966). Vyznacna je esej Tu zije narod (1982), ktora je autorovym zamyslenim sa nad zmyslom narodneho osudu Slovakov a ich miestom uprostred priestoru europskej civilizacie. Takto formulovana otazka ho priviedla k hlbsim filozofickym sondam do nasej narodnej historie, a to prostrednictvom zivotnych zapasov dvoch vyznamnych predstavitelov slovenskeho politickeho, kulturneho a literarneho zivota v minulom storoci Jana FranciscihoRimavskeho a Jozefa Miloslava Hurbana. Tak vznikli eseje Duchanie do pahrieb (1970) a Zobrane spory J. M. Hurbana (1974). Tieto dve zakladne eseje spolu s dalsimi kritickymi statami a polemickymi uvahami vysli vo viacerych knihach, z ktorych treba spomenut predovsetkym Suvislosti (1976) a Texty kontexty (1982). Subor kratsich eseji o vyznamnych literarnych, kulturnych a politickych osobnostiach nasej historie i sucasnosti vysiel pod nazvom Portrety (1986). Napisal aj knihu Spomienky na SNP (1994) s fotografiami Karola Kallaya. O nasom najsucasnejsom spolocenskopolitickom vyvoji su knihy kritickych uvah a eseji Sub tegmine (1992), Navraty k prevratu (1993),
Odkial a kam, Slovaci (1993) a Hovory M (1994).
Vladimir Minac je autorom scenarov a nametov filmov Boj sa skonci zajtra, Pole neorane, Zena z vrchov a Kapitan Dabac.