Do dvorany vstupuje Hamlet a hovorí: "Byt, a ci nebyt - kto mi odpovie, co šlachtí ducha viac: ci trpne znášat strely a šípy zlostnej štasteny, ci pozdvihnút zbran proti moru bied a násilne ho zdolat?" Ofélia sa mu prihovára, vypytuje sa a Hamlet pochopí, že je to lest a preto správa sa ako šialený. Vysmieva sa jej cnosti a posiela ju s výsmechom do kláštora. Ostatní sú tiež presvedcení o chorobe princa a rozhodnú sa poslat ho prec z královstva - do Anglicka. Vo velkej sieni na hrade je pripravené predstavenie. Herci zacali Nemohru. Na scéne ležal spiaci muž, ktorého iný muž usmrtil nakvapkaním jedu do ucha. Žena mrtveho place, vrah ju utešuje, až nakoniec prijíma jeho lásku. Herci po tomto prológu zopakovali hru vo veršoch. Král, velmi bledý, sa odrazu postavil a tackavo opustil miestnost. Hamlet je spokojný, to co videl, potvrdilo slová Ducha. Už si je istý, že vrahom jeho otca je Claudius. I Horatius, ktorý mal za úlohu sledovat správanie krála pocas hry, sa presvedcil, že král je vrahom. Hamlet je v spolocnosti svojich priatelov normálny, šialenstvo predstiera iba pred strýkom, matkou a ich blízkymi. Pod vplyvom divadelnej hry, takej podobnej cinu, ktorý spáchal, hovorí: "Môj ohavný hriech volá do neba! Je na nom starodávne prekliatie - za bratovraždu! Nemôžem sa modlit, bár po tom túžim, bár by som to chcel. Hriech mocnejší je ako úmysel a ako clovek, co dvom pánom slúžil, len váham, komu prv mám vyhoviet, a oboch zanedbávam. Keby táto prekliata ruka od bratovej krvi zhrubla, niet tolko dažda na nebi, co zmije ju. A comu slúži milost? Len hriechu podívat sa do ocí. A motlitba má dvojnásobnú moc: Bud chráni nás pred pádom, a ak sme padli, vykupuje nás. Nesmiem vešat hlavu.. Zhrešil som. Bože, aká modlitba ma spasí? Odpust, že som podlo vraždil. To nie je možné. Dosial teším sa tým výdobytkom, pre ktoré som vraždil, korune, splneným snom, královnej. Dostanem milost, ak sa nevzdám hriechu?" Do miestnosti, v ktorej sedí zamyslený Claudius, vstúpi Hamlet. Vytasil mec a je v pokušení bodnút nic netušiaceho krála, aby tak pomstil smrt svojho otca. Zaváhal, ale potom potichu odišiel. Nechcel sa stat vrahom. Rozhodol sa navštívit matku, ktorá ponho poslala. Královná sa dohodla s Poloniom, žu mu dovolí schovat sa za závesom, aby sa stal svedkom jej rozhovoru so synom. Rozhodla sa dohovorit princovi a presvedcit ho, aby sa zmenil. Hamlet si pamätal slová Ducha, aby matku ušetril a neubližoval jej. Rozhodol sa, že jej neublíži mecom, ale bude ju trápit slovami a recami. Královná bola pohoršená Hamletovým správaním a jeho výcitkami. Zrazu sa záves pohol a Hamlet don zabodol svoju zbran. Spoza tažkého závesu vypadla pod Hamletove nohy Poloniova mrtvola.