William Shakespeare životopis

William Shakespeare: Hamlet 1564 - 1616 Literárny žáner: divadelná hra / dráma Obdobie - dej: 12. storocie Hlavná postava: princ Hamlet, Horatio, Claudius, Laertes Zdroj referátu: Hlavná myšlienka: Žiadny cin neostane nepotrestaný Obsah: Dráma Hamlet patrí k najznámejším divadelným hrám na svete a súcasne ju radíme k reprezentatívnym dielam svojho obdobia. Všetky Shakespearove tragédie sú svojím pesimizmom polplatné baroku. Sú temné, nabité tragikou, pocitmi márnosti a nezmyselnosti všetkého. O hre Hamlet možno hovorit ako o renesancnej psychologickej dráme mladého cloveka, ktorej dej je založený na motíve vraždy a pomsty. Námet k Hamletovi cerpal Shakespeare zo stredovekých kroník, dej sa odohráva na starom hrade Elsinor, ale v mnohých filozofických úvahách, najmä princa Hamleta, mohol každý Anglican, autorov súcasník, nájst paralelu s prítomnou realitou. Hra je spociatku osobnou tragédiou dánskeho princa Hamleta, ktorý chce pomstit otcovu smrt, lebo na jednej strane trpí pocitom nespravodlivosti, na druhej strane váha, ci je on ten pravý, kto môže napravit krivdu a potrestat vraha. Neodváži sa zasiahnut skôr, kým sa nepresvedcí, že jeho podozrenie je správne. Hamlet je tragédia v piatich dejstvách. Dej sa odohráva v Dánsku. Prvé dejstvo Je nov, na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú stráže. Francisco a Barnardo sa navzájom vymienajú. Prichádza Horatio a Marcellus. Sú zvedaví, ci sa aj túto noc zjaví Duch odetý od hlavy po päty v pancieri s maršalskou palickou v ruke. Výzorom pripomína mrtveho krála. Naberajú odvahu prihovorit sa mu. Ked sa Duch zjaví. Horatio sa odváži spýtat, kto je. Ale Duch bez slova zmizne. Horatio vie o správe, že na ich hraniciach mladý, sebavedomý Fortinbras verbuje družinu vojakov proti Dánsku. Horatio si myslí, že Duch chce upozornit na nebezpecenstvo, ktoré hrozí štátu. Ráno v poradnej sieni na hrade sa zhromaždujú král Claudius, královná Gertrúda a dvorania. Král im oznamuje, že aj ked smútia za bývalým králom, od ktorého smrti neuplynuli ani dva mesiace, a ktorý bol Gertrúdiným manželom, v záujme všetkých si ju teraz vzal za manželku. Len Hamlet, dánsky princ, je odetý do ciernych šiat a smúti za otcom. Nepáci sa mu, že matka tak rýchlo zabudla na otca. Pripomína jej, ako ju otec lúbil. "ani vánok nesmel ofúknut jej tvár...". Horatio, ktorý bol Hamletovým spolužiakom vo Wittenbergu i priatelom, povedal Hamletovi o Duchovi, ktorý sa v noci zjavuje na hradbách a podobá sa na jeho otca.

Hamlet sa rozhodol strávit noc na hradbách a na vlastné oci sa presvedcit, kto to je. Medzitým sa v izbe radcu Polonia stretli spolu on a jeho dve deti - syn Laertes a dcéra Ofélia. Laertes požiadal otca, aby mohol odíst spät na štúdiá do Francúzska. Ofélia sa zveruje otcovi, že Hamlet jej vyznal lásku. Polonius ju nabádza k opatrnosti vo vztahu k nemu a žiada ju, aby mu všetko oznamovala a listy od Hamleta odovzdávala jemu. Na veži odbilo dvanást. Hamlet s priatelmi stál na hradbách. Duch sa zjavil, Hamlet sa mu prihovoril. Duch mu naznacil, aby šiel za ním, akoby sa chcel s ním rozprávat medzi štyrmi ocami. "Som tvojho otca duch, co potlkat sa musí každú noc a vo dne o hlade stát v plamenoch, kým mrzké hriechy jeho života nezhoria..." Žiada Hamleta, aby pomstil hnusnú, bezohladnú vraždu spáchanú na jeho otcovi. Medzi ludmi sa hovorí, že ho uštipol had, ked odpocíval v záhrade a zaspal. Pravda je však taká, že vlastný brat krála, Claudius, nalial spiacemu bratovi do uší strašný jed, ktorý ho usmrtil. Duch však chce, aby proti matke nic nepodnikol, aby ju nechal nebu a vlastným výcitkám, že tak rýchlo zabudla a súhlasila so sobášom s mužovým vrahom - terajším králom. Duch zmizol. Druhé dejstvo Do prijímacej dvorany vstúpil král s královnou, ich sluhovia a sprievod. Radia sa, ako pomôct zmenenému Hamletovi. Nikto nevedel, co sa mu odrazu stalo, co mu zatemnuje mysel. Aj Polonius pridal svoje poznatky s Hamletom o tom, ako sa správa k jeho dcére. Na ukážku priniesol Hamletove listy, ktoré jej písal a cítal z nich vety s velmi trúfalým obsahom. Pochválil sa královi, ako zakázal Ofélii sa s ním stretávat a všetko mu o ich stretnutiach vždy porozprávat. Do dvorany vošiel Hamlet. Všetci odchádzajú, zostáva iba Polonius a zacína sa s mladým princom zhovárat. Cím dalej, tým viac sa presviedca, že Hamlet je šialený. Jeho reci sú zmätené, naráža na necestnost, chamtivost a intrigy. Tvrdí, že Dánsko je väzenie. Do hradu prišli potulní herci. Hamlet ich privítal, požiadal ich, aby zahrali obecenstvu hru Gonzagovo zavraždenie so zmeneným dejom. Hra mala naznacit vraždu jeho otca, ktorú spáchal králov brat, terajší panovník Claudius. Tretie dejstvo V predsieni dvorany sa opät stretli královná, král, sluhovia a dvorania. Prišla i Ofélia. Stále nepoznajú dôvod Hamletovho šialenstva. Chcú ho však ešte vyskúšat, preto sa skryjú za závesmi a v predsieni sa ostáva modlit Ofélia.

Do dvorany vstupuje Hamlet a hovorí: "Byt, a ci nebyt - kto mi odpovie, co šlachtí ducha viac: ci trpne znášat strely a šípy zlostnej štasteny, ci pozdvihnút zbran proti moru bied a násilne ho zdolat?" Ofélia sa mu prihovára, vypytuje sa a Hamlet pochopí, že je to lest a preto správa sa ako šialený. Vysmieva sa jej cnosti a posiela ju s výsmechom do kláštora. Ostatní sú tiež presvedcení o chorobe princa a rozhodnú sa poslat ho prec z královstva - do Anglicka. Vo velkej sieni na hrade je pripravené predstavenie. Herci zacali Nemohru. Na scéne ležal spiaci muž, ktorého iný muž usmrtil nakvapkaním jedu do ucha. Žena mrtveho place, vrah ju utešuje, až nakoniec prijíma jeho lásku. Herci po tomto prológu zopakovali hru vo veršoch. Král, velmi bledý, sa odrazu postavil a tackavo opustil miestnost. Hamlet je spokojný, to co videl, potvrdilo slová Ducha. Už si je istý, že vrahom jeho otca je Claudius. I Horatius, ktorý mal za úlohu sledovat správanie krála pocas hry, sa presvedcil, že král je vrahom. Hamlet je v spolocnosti svojich priatelov normálny, šialenstvo predstiera iba pred strýkom, matkou a ich blízkymi. Pod vplyvom divadelnej hry, takej podobnej cinu, ktorý spáchal, hovorí: "Môj ohavný hriech volá do neba! Je na nom starodávne prekliatie - za bratovraždu! Nemôžem sa modlit, bár po tom túžim, bár by som to chcel. Hriech mocnejší je ako úmysel a ako clovek, co dvom pánom slúžil, len váham, komu prv mám vyhoviet, a oboch zanedbávam. Keby táto prekliata ruka od bratovej krvi zhrubla, niet tolko dažda na nebi, co zmije ju. A comu slúži milost? Len hriechu podívat sa do ocí. A motlitba má dvojnásobnú moc: Bud chráni nás pred pádom, a ak sme padli, vykupuje nás. Nesmiem vešat hlavu.. Zhrešil som. Bože, aká modlitba ma spasí? Odpust, že som podlo vraždil. To nie je možné. Dosial teším sa tým výdobytkom, pre ktoré som vraždil, korune, splneným snom, královnej. Dostanem milost, ak sa nevzdám hriechu?" Do miestnosti, v ktorej sedí zamyslený Claudius, vstúpi Hamlet. Vytasil mec a je v pokušení bodnút nic netušiaceho krála, aby tak pomstil smrt svojho otca. Zaváhal, ale potom potichu odišiel. Nechcel sa stat vrahom. Rozhodol sa navštívit matku, ktorá ponho poslala. Královná sa dohodla s Poloniom, žu mu dovolí schovat sa za závesom, aby sa stal svedkom jej rozhovoru so synom. Rozhodla sa dohovorit princovi a presvedcit ho, aby sa zmenil. Hamlet si pamätal slová Ducha, aby matku ušetril a neubližoval jej. Rozhodol sa, že jej neublíži mecom, ale bude ju trápit slovami a recami. Královná bola pohoršená Hamletovým správaním a jeho výcitkami. Zrazu sa záves pohol a Hamlet don zabodol svoju zbran. Spoza tažkého závesu vypadla pod Hamletove nohy Poloniova mrtvola.

Matka sa zhrozila: "- Aký to nerozvážny cin! HAMLET: Tak ako zabit krála, milá mat, a jeho brata za muža si vziat." Matka nemohla uverit vlastným ušiam. Hamlet jej rozpovedal, co sa dozvedel od Ducha svojho otca a znova jej zacal vycítat sobáš s Claudiom. To presvedcilo královnú o tom, že princ je šialený. Hamlet odišiel a so sebou odniesol i radcovu mrtvolu. Štvrté dejstvo Královná oznámila královi, že Hamlet zabil Polonia. Ten sa neskýravl so svojím konaním a záhadne vysvetloval, kde dal mrtve telo. Král si ho dal zavolat a rozkázal, aby ho odviedli na lod plávajúcu do Anglicka. Ku královnej sa dobýja Ofélia. Je akoby zmyslov zbavená, v rukách má lutnu, vlasy rozpustené až na plecia. Spieva nezmyselnú piesen. Zošalela, ked sa dozvedela o otcovej smrti. Potajomky sa vrátil jej brat Laertes z Francúzska. Obvinil královský dvor z vraždy a priviedol na hrad aj pobúrený lud. Žiada ho o rozhovor osamote. Claudius ho presviedca, že vrahom je Hamlet. Navrhol mu, aby vyzval Hamleta na súboj. Laertes sa rozhodol namocit hrot kordu do jedu, a tak poistit svoju pomstu. Horatiovi dorucili listiny pre krála, v ktorých Hamlet oznamuje svoj príchod. Velký rozruch vyvolala správa, že Oféliu našli utopenú v rieke. Vešala venceky na stom nad riekou, konár sa zlomil a ju pohltila voda. Piate dejstvo Hrobári kopú hrob. Hamlet ich pozoruje. Vedla neho stojí Horatio. Hrobár vykopal lebku a odhodil ju. Hamlet sa s ním zacne rozprávat. Spýtal sa ho, cí je ten hrob. Dozvedel sa, že mladej ženy, ktorá sa utopila. V reci sa zmienil aj o šialenom princovi Hamletovi, ktorý je v Anglicku, lebo tam nikomu nezavadzia. Lebka, ktorú vyhodil z hrobu, patrila Yorickovi - šašovi Hamletovho otca. HAMLET:"Ach, beda, úbohý Yorick! Poznal som ho, Horatio - bol to nerpekonatelný vtipkár, clovek s nesmiernou fantáziou. Kolkokrát ma nosil na chrbte! A teraz z neho ide strach. Žalúdok sa mi z toho dvíha.. Tu kdesi boli pery, ktoré som tolkokrát bozkával. Kam sa podeli tvoje úšklabky? Kotrmelce, pesnicky, ohnostroj vtipov, pri ktorých sa celý stôl otriasal od smiechu? Neostalo ti vôbec nic, cím by si sa vysmial vlastným úšklabkom. Celkom si klesol na duchu. Zájdi teraz do komnaty urodzenej panej a povedz jej, že hoci by na seba dala prst lícidla, ani tak sa neubráni tejto podobe. Len ju rozosmej..." Do cintorína sa blíži pohrebný sprievod s otvorenou trhulou mrtvej Ofélie. Laertes od žialu skocil za sestrou do hrobu, aby sa s nou rozlúcil. Královná hádže do hrobu kvety. Hamlet vyšiel z úkrytu a skocil za Laertesom, ktorý ho obviní z trojnásobnej vraždy. Hamlet sa cuduje. Oféliu naozaj miloval a teraz za nou úprimne žiali.

Na druhý den Horatiovi vysvetlil, preco sa vrátil. Dostal sa totiž k listinám od krála, ktoré mali sluhovia odovzdat v Anglicku. Stálo v nich, aby Hamleta okamžite zabili. Vyrobil teda iné listiny a podvrhol ich sluhom namiesto pravých. Laertes vyzval Hamleta na súboj a princ súhlasil. Pred súbojom sa Hamlet ospravedlnil súperovi hovoriac: "Co vykonal som a cím saom vzbúril vašu cest a cit, to - vyhlasujem - bolo šialenstvo, Ublížil Hamlet Laertovi? Nie. Ak Hamlet strail svoje vlastné ja a v poblúznení blížil Laertovi, to nebol Hamlet, nevie o tom nic. Kto teda? Jeho ošial. Ak je tak, aj hamlet patrí medzi ukrivdených a šialenstvo je jeho nepriatel. Pred týmto zhromaždením popieram, že som mal zlý úmysel a odpustte mi velkodušne tak, akoby som vyslal nadom šíp a trafil brata. Súboj zacal a král naoko podporoval Hamleta, na ktorého vsadil celé bohatstvo. Hamlet je spociatku v boji úspešný a matka mu pripíja na zdravie a odvahu. Pije z pohára urceného pre Hamleta, do ktorého král vhodil otrávenú perlu. Neskoro zakrical, aby nepila, víno bolo otrávené. O chvílu padá na zem mrtva. Laertes lahko zasiahol Hamleta. V súboji si neskôr protivníci vymenili kordy. Ked Hamlet zraní Laertesa, ten sa prizná, že zomrú, on aj Hamlet, lebo kord bol otrávený. Donútia krála vypit zvyšok vína a ten umiera otrávený vlastným jedom. Po nom umrel Leartes, ale pred smrtou poprosil Hamleta o odpustenie. Hamlet pred smrtou prosí Horatia, aby všetkým vyrozprával pravdu o smrti clenov královskej rodiny. Ked na hrad prišiel vítazný Fortinbras, nájde samé mrtvoly. Nemá pocit štastia zo svojho vítazstva a vydáva rozkaz, aby Hamleta vyniesli za dunenia sláv.