Narodil sa v L. Mikuláši. Po skončení základnej školy v rodnom meste dišiel na gymnázium v Śavajskom Gemeri. Sami štúrovci s ktorími Janko Kráľ študoval na líceách v Kežmarku, Levoči a Bratislave, navali ho ,,divným Jankom", ,,duchom nepokojným". Rád chodil pešo, túlal sa po liptovských holiach i po maďarskej pustatine či po krajoch dolnozemských. Všade sa zaujímal o život robotného ľudu. Biedny človek nemal v slovenskej literatúre takého škutočného zástancu, ako bol on. už svojimi prvími básňami ktoré prinesol druhy ročník Hurbanovej Nitry a potom Orol tatranský, dal vedieť o sebe. Tých osemnásť básní mladého Janka Kráľa so Sladkovičovou Marínou tvorilo jadro ba drahokami slovenskej poézie tých čias. Po výbuchu revolúcie v Pešti vrátil sa na Slovensko a spolu s učiteľom Jánom Rotaridesom sa postavi na čelo hontianskych povstalcov, za čo ho uväznili v Šahách. Po revolúcii bol prekladaný z miesta na miesto (Balážske Ďarmoty, Čadca, Martin, Kláštor pod Znievom), až dožil v biede v Zlatých Moravciach. Básnik-búrlivák,ktorého život bol básňou. V ňom sú najplnšie zvýraznené revolučné ideály slávneho Štúrovho pokolenia. Zažiaril ponáškami a jedinečnými baladami, pravým slovom v pravom čase. Vynikajúce básnické dielo ho postavilo na piedestál pevca hlboko národného i svetového.

Kráľ patrí medzi veľkých európskych romantických básnikov. V sotva zrodenom jazyku vytvoril dielo trvalého významu.

Z tvorby: Verše Janka Kráľa. 1893.-Balady a piesne.1924.-Neznáme básne.1938.-Výlomky z Jánošíka.1949.