Základná škola od r. 1691 v Lučenci, Kalinove a Dolnej Strehovej, gymnázium 1695-1704 v B. Bystrici a Bratislave (krátko vo Vespréme a Pápe), filozofia a teológia na univerzite v Halle 1704-1707; 1708 prorektor, od 1709 rektor 1708-1709 súčasne pastor pri špitálskom kostole sv. Alžbety v B. Bystrici, 1714-1719 rektor ev. gymnázia, od 1719 farár nem. ev. cirkvi v Bratislave, od 1748 na dôchodku, pochovaný v Bratislave ( na zrušenom, dnes už nejestvujúcom cintoríne za Michalskou bránou ).

V Halle sa stal prívržencom pietizmu, ktorý bol r. 1709 na Ružomberskej synode odsúdený, zostal však jeho trvalým prívržencom a Belovou zásluhou sa Bratislava stala jeho uhorským centrom ( malé Halle ). Ako prívrženec povstania Františka II. Rákociho bol v B. Bystrici odsúdený r. 1709 na smrť, no napokon ho omilostili.
Dielo Mateja Belu je obrovské. V Prodrome už 1723 predložil moderný projekt a koncepciu vlastivedného výskumu Uhorska. Jeho hlavné dielo Notície, obsahujúce historicko- eografické opisy uhorských stolíc, vyšlo v 4 veľkých zväzkoch obsahujúcich prevažne slovenské stolice. Množstvo zväzkov zostalo v rukopise (napr. aj Trenčianska a Šarišská stolica). Hoc aj doterajší výskum ukázal, že pre svoje Notície mal množstvo spolupracovníkov, ktorých spracovania potom definitívne pre tlač zredigoval, patrí mu zásluha, že on bol iniciátorom, projektantom a vydavateľom celej tejto obrovskej práce. Matej Bel bol aj veľkým organizátorom vedy a vedeckého života vo vtedajšom Uhorsku. R. 1735 vypracoval návrh na založenie celouhorskej učenej spoločnosti zo sídlom v Bratislave. Bol uhorským patriotom a za vzájomné zbližovanie a národnostnú znášanlivosť. Zanietene písal o kráse a dokonalosti češtiny, ktorá bola vtedy spisovným jazykom evanjelických Slovákov. Súčasne patrí k apologétom Slovákov: bránil ich starobylosť a autochtónnosť v Uhorsku, najmä však ich rovnoprávnosť ako národa predovšetkým vo vsťahu k Maďarom.