Neskôr navštívili na Dobrej Vode básnika Jána Hollého.

31. decembra 1843 bol Ľudovít Štúr zbavený námestníctva na lýceu v Bratislave. V marci 1844 odchádza na protest proti zákazu Štúrových prednášok 22 študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče.

Po niekoľkoročnom úsilí sa podarilo Štúrovi získať od panovníka povolenie vydávať Slovenskje národňje novini a tiež dvojtýždennú prílohu Orol Tatranský. Ľudovít Štúr sa stal ich redaktorom a vydavateľom a jeho najmladší brat Janko členom redakčnej rady. Slovenskje národňje novini boli svojim obsahom zamerané na buditeľskú a osvetovú činnosť, na sociálne práva a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Činnosť Štúra a ďalších redaktorov však sťažoval prísny cenzor, ktorý svojimi zásahmi okliešťoval články novín.

V roku 1846 sa Štúr zoznámil v Zemianskom Pdhradí s Adelou Ostrolúckou a v Bratislave vyšlo Štúrovo dielo Narečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí.

V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval práva svojho ľudu. 17. novembra predniesol svoju prvú reč na uhorskom sneme.

10. mája na celoslovenskej porade na fare u Hodžu v Liptovskom Mikuláši boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa. Po ich verejnom vyhlásení vydala maďarská vláda na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. 31. mája tajne previedol Ján Galbavý Štúra z Jablonového cez uhorskú hranicu na Moravu, kde sa mal v Prahe zúčastniť Slovanského zjazdu.

Od roku 1850 bol Štúr pod prísnym policajným dozorom. Rok 1851 otvára sériu veľkých bôľov Ľudovíta, pretože 13.január mu zomiera brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka neskôr jeho otec.Ľudovít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do Modry, aby sa sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej tvorí, píše, hoci jeho život znepríjemňuje a sťažuje polícia. V roku 1853 zomrela vo Viedni Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka. 22. decembra 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastnou náhodou postrelil na poľovačke. Švagriná sa o neho starala, no 12. januára 1856 Ľudovít Štúr zomrel.