Reinhard Heydrich životopis

Reinhard Eugen Tristan Heydrich sa narodil 7. marca 1904 v nemeckom meste Halle nad Sálou v blízkosti lužického Lipska. Jeho rodina vystupovala z malomeštiackeho priemeru len svojou obrovskou láskou k hudbe. Finančne dobre zabezpečený otec bol operným spevákom, neskôr založil a riadil hudobné konzervatórium v meste. Matka bola úspešnou pianistkou. Malý Reinhard bol odmalička vedený k tomu, aby sa venoval hudbe. Cvičil spev, hru na piane a husle. Medzi spolužiakmi bol neobľúbený. Príčinou mohlo byť to, že pochádzal z katolíckej rodiny bývajúcej v protestantskom meste. Po prehratej vojne vstúpil do miestnej organizácie Freicorpsu. S touto organizáciou sa mohol dobre stotožniť, bol takmer dokonalý ideál modrookého blonďáka, uctievaného touto pravicovou organizáciou.
Po štúdiách na reformnom gymnáziu hľadal miesto na svoje uplatnenie. V marci roku 1922, vo veku 18 rokov, rozšíril Reinhard rady morských vlkov z nemeckého vojnového námorníctva, vstúpil do malej, ale elitnej flotily. Vyslúžil si prezývku Vilík koza a kvôli vášni k hudbe ho volali Mojžiš. Ako kadet slúžil najprv v Berlíne, jeho veliteľom bol admirál Canaris. Netušil, že sa po rokoch stanú nepriateľmi. V roku 1926 bol povýšený do hodnosti poručíka a slúžil ú spojárov. Všetko nasvedčovalo tomu, že pri námorníctve bude mať dlhú a veľmi dobrú kariéru. 1. júla 1931 vstúpil Heydrich do NSDAP (Fašistická strana), aj keď ani trochu nepoznal ich politický program. Eberstein do doporučí k prijatiu do služieb SA, ale vodca tejto organizácie Ernst Röhm pre neho nemá miesto. Himmler zveril vedenie bezpečnostnej informačnej služby SS do rúk mladého Heydricha. Bolo dohodnuté, že do práce nastúpi 1. septembra 1931 v Mníchove. Strana mu bude platiť 180 mariek mesačne. Finančne dobre zabezpečený Heydrich sa konečne mohol oženiť s Linou. Svadba sa koná 26. decembra 1931. Pred svadbou pôsobil Heydrich asi pol roka v Hamburgu, slúžil tajnej organizácii SS. Venoval sa študovaniu politického programu strany, ktorý doteraz nepoznal. Začal budovať spravodajskú službu strany, ktorú pomenoval SD – Sicherheitdienst (Bezpečnostná služba). Postupom času si Heydrich vybudoval sieť agentov siahajúcu po celom Nemecku. Bezpečnostná služba mala za úlohu zhromažďovať a archivovať informácie o všetkých odporcoch nacionálneho socializmu v Nemecku, teda o komunistoch, klerikároch, sociálnych demokratoch a armádnych špičkách.

Fungovala aj ako kontrarozviedka, to znamená, že vyhľadávala vo vlastných radoch ľudí, ktorí pracovali ako informátori pre niekoho iného. Úspechy SD zaistili Heydrichovi veľmi rýchly služobný postup v hierarchii organizácie SS. SS – Standartenführerem sa stal v roku 1932 v marci 1933, keď bol Hitler ríšskym kancelárom, bol menovaný SS – Oberführerom a zástupcom Reichsführera SS Heinricha Himmlera. Stal sa vedúcim politickej polície v Mníchove. Po uchopení moci nacistami boli preplnené väznice. V tej chvíli sa zrodil nápad na vytvorenie prvého koncentračného tábora. Stará muničná továreň v Dachau blízko Mníchova bola rýchlo premenená na tábor pre politických väzňov. Tábor bol obohnaný ostnatým drôtom. Väzni boli podriadení prísnej vojenskej disciplíne a 11 hodinovej pracovnej dobe. Boli bití a ponižovaní na dennom poriadku. Ďalšie koncentračné tábory boli otvorené v blízkosti Buchenwaldu, Sachsenhausenu a Lichtenburgu. V apríli 1934 bol Himmler Göringom menovaný do funkcie šéfa pruskej polície. Heydrich sa stáva jeho nástupcom a zároveň veliteľom pruskej politickej polície. SS – Obergruppenführer Kurt Daluege dostal po kontrolu políciu, dopravnú políciu a poriadkovú políciu. Reinhard Heydrich sa stal šéfom novo ustanoveného Hlavného úradu bezpečnostnej polície, ktorému podliehali všetky neuniformované policajné zložky – politická polícia (Gestapo) a krimin8lna polícia (Kripo). V roku 1936 sa Heydrichovej bezpečnostnej službe podaril kapitálny ťah. Zorganizovali spiknutie proti najvyšším sovietskym generálom. Laboratórium nemeckej tajnej služby vyrobila dokumenty svedčiace o napojení sovietskeho námestníka ministra vojny Michaila Tuchačevského na nemecký generálny štáb. Z dokumentov vyplývalo, že menovaný a ďalší agenti sa usilujú o zvrhnutie Stalina. Dokumenty sa dostali až k Stalinovi a ten sa rozhodol zatočiť s nepohodlnými generálmi. Akciou poveril vtedajšieho šéfa sovietskej tajnej polície Nikolaja Ježovova. Ten v priebehu rokov 1936 – 37 nechal odsúdiť a popraviť väčšinu sovietskych maršalov a generálov. V noci z 9. na 10. novembra 1938 sa po celom Nemecku odohral jeden veľký organizovaný protižidovský pogrom. Krištáľová noc bol pomenovaný po tisícoch rozbitých výplniach okien. Táto noc bola začiatkom skutočnej fyzickej likvidácie nemeckých Židov, likvidácie, o ktorú sa má postarať štát. Udalosť, ktorá nacistom poslúžila a zámienka pre túto tragédiu sa stala v Paríži. Židovský študent Herschel Grynszpan zastrelil na nemeckom veľvyslanectve v Paríži piatimi strelami z revolveru vyslanca Ernsta von Ratha.
takmer o rok neskôr stojí Reinhard Heydrich opäť pred veľkou úlohou.

Vodca ho poveril, aby sa do konca augusta pripravil a až to bude treba zahral divadlo, ktoré bude slúžiť ako zámienka na vojnu s Poľskom. Všetko malo vyzerať tak, že vojnu zavinili Poliaci, ktorí prví napadli nemecké územie. Pre celú provokáciu vybral Heydrich nemeckú vysielaciu stanicu v Hornom Sliezsku, ležiacu pri hraniciach s Poľskom. Technický personál vysielača bol večer 31. augusta 1939 napadnutí 6 mužmi v otrhaných poľských uniformách (v skutočnosti to boli ľudia z SS). Pred mikrofónmi vysielača prebehla prestrelka a vysielač sa odmlčal. Pre Hitlera sa toto divadlo stalo zámienkou, aby žiadal vyhlásenie vojny proti Poľsku. Západní spojenci vyhlásili vojnu Nemecku až 3. septembra. 27. septembra boli v Nemecku preorganizované všetky bezpečnostné zložky. Nový úrad, ktorému malo všetko podliehať sa volal RSHA – RichsSicherheitsHauptAmt (Hlavní ríšsky bezpečnostný úrad). Jeho šéfom sa stal Himmler. Skladal sa z Gestapa, Kriminálnej polície, domácej a zahraničnej rozviedky. Najstrašnejšou vecou, na ktorej sa Heydrich podieľal bola príprava riešenia židovskej otázky, likvidácie celej európskej židovskej populácie. Na konferencii vo Wannsee, 20. januára 1942 padlo rozhodnutie o likvidácii 11 miliónov Židov. Zúčastnili sa jej aj generáli SS Müller a Eichman, ktorí priamo organizovali akciu. Vrchným zástupcom nemeckej moci v protektoráte bol zastupujúci ríšsky protektor. Od začiatku okupácie to bol diplomat Konstantin von Neurath. Hitler ho donútil, aby sa vzdal svojej funkcie. Bol nahradený 38 ročným Heydrichom generálom Gestapa a organizácie SS. Heydrich začal okamžite tvrdo vládnuť, vyhlásil stanné právo a zriadil zvláštne súdy, ktoré hneď vyniesli niekoľko trestov smrti. K smrti bol odsúdení aj generál Eliáš. Zatiaľ však bol uväznení len ako rukojemník, popravení bol až v priebehu heydrichiády. Strieľanie do ľudí bolo len krvavou kulisou pre to, čo Heydrich považoval za svoj hlavný cieľ – teda konečnú germanizáciu českého územia. Najvyšší veliteľ prikázal zničiť symbol českého odboja – Hrob neznámeho vojaka na Staromestskom námestí. Domáci odboj bol rozdrvený za niekoľko dní. Zavraždených bolo mnoho ľudí v policajných celách Gestapa. Prezident Beneš sa obrátil so svojimi problémami na prednostu československej spravodajskej sekcie v Británii na plukovníka Františka Moravca. 3. septembra Moravec zorganizoval poradu. Pri tejto schôdzi boli naplánované jednotlivé parašutistické skupiny. Parašutisti mali byť použitý k veľkej sabotážnej kampani. Vznikli programy Silver – A, B, C; Iron - Antthropoid, Out Distance, Bivouac, Bioscop, Intransitive a Tin.

V rámci programu boli tiež dva atentáty, ktoré mali splniť skupiny Anthropoid a Tin. V jeseni sa Heydrich dopustil toľko krívd na českom národe, že bol hlavným cieľom atentátu. Na výbere Heydricha ako obeti sa podieľala hlavne britská tajná služba Intelligence service (IS).Mnohí sa dôvod považujú rozpory medzi Heydrichom a admirálom Canarisom, šéfom Abwehru – nemeckej vojenskej rozviedky. Atentát na zastupujúceho protektora Obergruppenführera SS Reinharda Eugena Tristana Heydricha bol spáchaný skupinou Anthropoid, ktorá sa skladala z rotmajstra Josefa Gabčíka a rotmajstra Jana Kubiša, vysadených nad protektorátom Čechy a Morava 29. decembra 1941 o 2:24 hodine.
Tma a oblačnosť spôsobili, že ich Halifax (bombardér upravený pre výsadkárov) nevysadil na letisku Borek, neďaleko Plzne, ale v dedine Nehvizdy, necelých 15 km od Prahy. Pri vysadení neodhadol Gabčík správne výšku a po tvrdom doskoku na zamrznutú pôdu si poranil ľavú nohu. Bez kolegovej pomoci nebol následkom zranení sám schopný chôdze. Kým Gabčík pálil na snehu padáky, Kubiš prehľadal okolie. Podarilo sa mu nájsť starú búdu, v ktorej ukryli vybavenie (revolvery, ručné granáty, kapsy s jedom, samopal Sten a špeciálne nálože). Zjedli hovädziu konzervu a čokoládu a vyrazili cez zamrznuté pole hľadať lepší úkryt. Neďaleko objavili starý kameňolom a skryli sa v jednej z opustených štôl. Gabčíka s Kubišom objavil miestny hájnik, v ktorom nízko letiaci Halifax vzbudil podozrenie, že sa deje niečo neobvyklé. Nenáročná prieskum ho ráno doviedol k spáleným padákom, v búde potom objavil ukryté vybavenie a prázdnu anglickú konzervu. Netrvalo dlho a stopy ho doviedli k dvom mladíkom ukrytých v lome. Neznámi priznali, že sú parašutisti z Anglicka a požiadali o pomoc. Znepokojila ich informácia, že sú 15 km od Prahy. Vzhľadom na Gabčíkov stav nemohli byť vyhliadky horšie.
Anthropoid zachránil len šťastná náhoda. Hluk leteckých motorov upútal tiež pozornosť mlynára zo susednej obci, ktorého napadlo, že môže ísť o výsadok. Vydal sa hľadať parašutistov a zakrátko ich našiel v lome. Mlynár bol členom športového hnutia Sokol – zasväteného československej veci od prvého dňa republiky. Muž ponúkol rotmajstrom kontakt na ilegálnu sokolskú organizáciu v Prahe. S pomocou členov sokolskej organizácie prišli členovia desantu Anthropoid začiatkom nového roka vlakom do Prahy. Neskôr prišli aj ich zbrane. Odbojovú sieť, ktorá sa ujala atentátnikov, viedol niekdajší učiteľ chémie a predstaviteľ organizácie Sokol Ladislav Vaněk, alias JINDRA z Brna, ktorý bol posledný rok a pol na úteku pred gestapom.

Keď parašutisti začínali s prípravami na atentát, nedostávali sa im predovšetkým spoľahlivé informácie o pohybe Heydricha, pretože pracovné povinnosti často odvádzali ríšskeho protektora mimo Prahu. Bez podrobných znalostí protektorovho denného programu a cestovného harmonogramu bolo náročné stanoviť miesto a čas atentátu. Zmenené kontakty pomáhali parašutistom zostaviť Heydrichov denný program a začali hľadať vhodné miesto na uskutočnenie atentátu. Vyšlo najavo, že Heydricha nemôžu napadnúť na Hrade ani na Břežanskom sídle, pretože obe miesta sa nachádzali pod prísnou kontrolou hliadok SS. SOE parašutistov vycvičila a vyzbrojila k útoku na Heydrichove auto, preto sa atentátnici zamerali na časté presuny medzi Panenskými Břežanmi, Prahou a letiskom, kde bol pripravený Heydrichov osobný špeciál JU – 52. Bol zraniteľný, lebo cestoval bez ozbrojeného doprovodu. Skupina Anthropoid zvažovala niekoľko možností. Po preskúmaní terénu sa parašutisti rozhodli ukryť v lesíku južne od dediny. Bolo síce možné, že streľbu bude počuť z neďalekej usadlosti hliadka SS, ale nedokážu zakročiť včas, lebo už by malo byť po útoku. Achillova päta celého útoku spočívala v tom, že dlhý a rovný úsek cesty vyzýval k rýchlej jazde. Aby prišiel k slovu Gabčíkov samopal alebo Kubišova bomba, bolo treba auto nejako zastaviť. V pláne sa vyskytol jediný problém: následný útek. Atentátnici si priali prežiť. Zohnať však auto v čase vojny bolo takmer nemožné. Atentátnici určili náhradné miesto útoku v Kobylisiach, na križovatke s ostrou zákrutou, vedúcou k mostu v Tróji. Heydrichov mercedes musí v zákrute značne pribrzdiť, čím sa stáva ideálnym terčom útoku. Jasné ráno 27. mája 1942 ohlasovalo krásny jarný deň bez jediného mráčika. Gabčík s Kubišom odišli z bytu o niečo skôr ako obyčajne. Každý niesol postaršiu aktovku. Gabčík mal vnútri na tri kusy rozložený automatický samopal Sten a Kubiš dve zaistené bomby. Všetko bolo ukryté pod nasekanou trávou v prípade náhmatkovej policajnej prehliadky. Od roku 1941 Praha pociťovala nedostatok potravín a mnoho Pražanov bolo nútených chovať králiky. . Atentátnici si nasadili čiapky, skrývajúc vlasy a Gabčík si aj napriek peknému počasiu obliekol svetlý tenký kabát. Ten mu zakryje ruky pri zostavovaní samopalu. V Panenských Březanoch Heydrich doraňajkoval ako obyčajne pred deviatou a jeho osobný vodič Oberscharführer Klein postavil k bráne zámku služobný mercedes s odkrytou strechou. Obyčajne dochvíľny Heydrich však v to ráno odložil svoj odjazd na neskôr a vydal sa s manželkou a deťmi na prechádzku do zámockej záhrady. Hral sa so synmi Klausom a Heiderom a dcérou Silke. Spoločne vytvárali ideálny obraz vzorovej nacistickej rodiny.

Heydrich bol oblečený do uniformy SS, synovia v košeliach organizácie Hitlerjugend, dcéra v jazdeckom obleku. Pre prípad útoku mal každý svoju vlastnú zbraň – pištoľ ráže 7,65 mm. Minúta plynula za minútou. Heydrich neprichádzal a ranná dopravná špička začala opadať. Gabčík s Kubišom postávali na prázdnej ulici. Po protektorovom mercedese ani stopy. Parašutisti vedeli, že je to ich posledná šanca zabiť Heydricha. Dve minúty po pol jedenástej dostali signál, že auto sa blíži. Keď auto spomalilo a prechádzalo zákrutou, odhodil Gabčík kabát a stlačil spúšť. Rana nevyšla. V tej chvíli sa Heydrich dopustil chyby, ktorá ho stála život. namiesto toho, aby prikázal vodičovi, aby čo najrýchlejšie opustili miesto, vodič musel zastaviť. Kubiš hodil bombu, tá však trafila len zadné koleso a porozbíjala sklenené výplne na aute. Heydrich s vodičom Kleinom vyskočili z vraku auta s pištoľami v ruke. Klein sa rozbehol za Kubišom. Za zraneným Gabčíkom sa vydal do kopca Heydrich. Kubišovi sa podarilo uniknúť. Z miesta atentátu odišiel s presvedčením, ž akcia skončila neúspechom. Nálož však spôsobila nemeckému nacistovi ťažké zranenie. Vyblednutý Heydrich vydýchol so slovami: Zabi toho hajzla. S pomocou policajtov preniesli Heydricha do miniatúrnej dodávky, ktorá ho odviezla k lekárovi. Heydrich nebol mŕtvy, bol len zranený. Najlepší lekári Tretej ríše sa zišli do nemocnice Bulovka v Prahe, aby mu pomohli. Jednoduchá operácia brušnej dutiny dopadla dobre. Avšak zánetu v ranných hodinách 4. júna podľahol. Definitívnou odplatou pre Čechov sa malo stať niečo oveľa horšie. Išlo o zničenie dediny Lidice. 10. júna boli Lidice zrovnané so zemou. Všetkých 199 mužov starších ako 15 rokov bolo zastrelených, 184 žien bolo odvedených do koncentračného tábora Ravensbrück, 7 do Terezina 4 tehotné ženy do nemocnice v Prahe. Z 98 detí bolo 88 dopravených do koncentračného tábora v Lodži, kde zahynuli a 7 do detského domova v Prahe. 3 deti boli predané na vychovanie do nemeckých SS rodín. Kubiš s Gabčíkom bezpečne utiekli z miesta. Uchýlili sa k rodinám, ktoré ich už skôr skrývali. našli si bezpečný a kvalitný úkryt v katakombách kostola svätého Cyrila a Metoda. Bohužiaľ našiel sa zradca – Karel Čurda, člen skupiny Out Distance. Na policajnú stanicu v Benešove poslal 13. júna anonymné udanie, v ktorom označí Kubiša s Gabčíkom za vrahov protektora. Gestapo sa v noci zo 17. na 18. júna dozvie o kostolnom úkryte. Samotní záťah začne 18. júna ráno o 4 hodine a 15 minúte. Do akcie sú zapojení muži z Gestapa a 360 mužov z elitného strážneho práporu SS Prag.

Statoční muži sa bránia, ale nakoniec každý z nich spácha samovraždu. Efekt atentátu bol veľký. Po tomto krvipreliatí si už nikto nedokázal predstaviť, že by Česi a Nemci mohli žiť pokojne v jednom štáte. Atentát bol hodnotený pozitívne. Heydrich bol zločinec, ktorému sa dostalo zaslúženého trestu. Adolf Hitler,1942 : „ Bol to jeden z najlepších socialistov, jeden z najsilnejších obrancov nemeckej ríšskej myšlienky, jeden z najväčších odporcov všetkých nepriateľov ríše. “.