Jaroslav Hašek životopis

„Poslušně hlásím“ (svůj život)


že dňa 30. februára 1883 sa v Prahe II na Školskej ulici č. 16, otcovi Jozefovi a matke Kateřine, narodil syn Jaroslav Hašek. Detskú spoločnosť mu robili brat Bohuslav a otcovi zverená sirota Maria (po bratovi Martinovi). Rodina žila v ťažkých ekonomických podmienkach. Otec bol síce učiteľom matematiky a fyziky, nezložil všetky univerzitné skúšky a tak učil za malý plat v rôznych súkromných školách. Mal tiež problémy s alkoholom. To bolo tiež dôvodom častého sťahovania, rodina sa stala skľučujúcou spomienkou. Na gymnáziu sa vodilo Haškovi viac ako slušne dokonca s vyznamenaním až po kvartu, kedy v r.1895 podľahne jeho otec chrípkovej epidémii. Celý svet sa zrútil. Biedny život prestáva mať význam rovnako ako doštudovať štvrtú triedu. Na prosbu matky ju opakuje aspoň do polroku, potom odchádza z gymnázia. Prijme dočasnú prácu v drogérii, ktorú preruší v školskom roku 1899-1900 keď sa zapíše na Českoslovanskú obchodnú akadémiu v Prahe II a vodí sa mu dobre. Začína literárne tvoriť od r.1900 kedy mu v Národních listech uverejnia prvú poviedku a neskôr ďalšie cestopisy. V týchto rokoch už ako študent sa vydáva na potulky po Rakúsko-Uhorsku spolu s priateľom Viktorem Janotou a tiež so svojím starším bratom Bohuslavem. Po ukončení štúdií v r.1902 ho prijali do banky Slavie, čo však jeho povahe nevyhovovalo. Na jar r.1903 opúšťa svoju úradnícku stoličku, vychádza mu kniha veršov Májové výkřiky (s L. Hájkem, jeden na párne, druhý na nepárne stránky) a opäť ho chytila tulácka vášeň, ktorá ho tentoraz zahnala na Slovensko. Vrátil sa neskôr do banky ale o dva mesiace dal definitívnu výpoveď. Matka tak prichádza o zdroj príjmov a upadá opäť do nešťastia. Hašek jej sľubuje peniaze prácou spisovateľa. Veľmi sa mu to nepodarilo, aj napriek jeho kvalitatívnej stránke diel. Po absolútnom odchode z banky sa vydal na ďalšie putovanie, tentoraz na dlhšie : cesta na srbské hranice. Ďalší rok strávi v pražských krčmách. Žobravú cestu podnikne po Bavorsku, Švajčiarsku až do Benátok. Časť svojho života okolo roku 1907 venuje anarchizmu, vystupuje z cirkvi ale vo väzení vytriezvie.
Zoznámi sa s o štyri roky mladšou Jarmilou Mayerovou, ktorá ho privedie naspäť k sporiadanému životu a tiež pred oltár – naspäť do cirkvi. Hašek je v tomto období výrazne tvorivý. Vydrží to niekoľko mesiacov až pokým sa nenarodí prvý syn a manželstvo stroskotá. Od r. 1911 žije starým tuláckym životom a tvorí v krčmách. V r.

1915 je odvedený na front ale prebehne k Rusom. Nepohodlne sa politicky angažuje ale pred vojenským súdom sa všetko končí. Ako vojak získava vyznamenanie. Spomedzi posledných pikantností je ťažko nespomenúť stav, kedy bol stíhaný za bigamiu. Pretože aj dva roky po vojne sa v Prahe objavoval Hašek so svojou ruskou ženou, okolo r. 1920, za čo ho úrady stíhali pre bigamiu. Život, ktorý však žil sa už nepodobal na jeden z tých predošlých. Žiadna politika ani excesy. Na jar roku 1921 začal písať (presnejšie diktovať) rozsiahle Osudy dobrého vojaka Švejka, ktorá je vydávaná po zošitoch. Toto sa deje v mestečku Linice. Na Silvestra 1922 ich diktuje naposledy, pretože tri dni po tom umiera. Dielo zostáva nedokončené.