Nedávno uplynulo 110 rokov od narodenia Štefana Osuského. Po skončení základnej školy začal študovať na bratislavskom evanjelickom lýceu. Jeho slovenské národné cítenie však spôsobilo, že vtedajší minister kultúry a výučby gróf Albert Apponyi ho v roku 1905 vylúčil nielen z lýcea, ale zo všetkých uhorských stredných škôl. Obával sa totiž, že by mohol ohroziť maďarskú koncepciu jednotného uhorského národa. Preto Štefan Osuský odišiel do Ameriky, kde v Chicagu v kruhu mnohých slovenských rodín, ktoré tu žili, pokračoval v štúdiu teológie, práva, prírodných a sociálnych vied. V roku 1916 získal titul doktora práv.
Vtedy už aktívne politicky pracoval medzi krajanmi, najprv v Českom národnom združení a neskôr v Slovenskej lige. Tá ho poslala počas prvej svetovej vojny s významnými úlohami do Európy - Londýna, Paríža a Ženevy. Štefan Osuský začal pracovať s Tomášom G. Masarykom, Milanom R. Štefánikom a Eduardom Benešom na vytvorení nového štátneho útvaru Čechov a Slovákov. V Ženeve viedol tlačovú službu pre parížsku Národnú radu československú .
V roku 1918 pomáhal organizovať aj československé légie v Taliansku. V Ríme sa stretol s ďalšími významnými Slovákmi, ktorí pracovali tak ako on - s Milanom R. Štefánikom a Jánom Papánkom.
Čoskoro sa Štefan Osuský dostal do veľkej diplomacie. Už ako oficiálny diplomatický zástupca pri britskej vláde sa zúčastnil na mierovej konferencii v roku 1919 v Paríži. Pre Slovákov bola v tom čase rozhodujúca zmluva s Maďarskom. V dôsledku vnútropolitických problémov Maďarov rokovanie o tejto zmluve sa začalo až v januári roku 1920. Eduard Beneš, minister zahraničia novej Československej republiky, už nebol vtedy v Paríži a Štefana Osuského poverili ako mimoriadneho a splnomocneného vyslanca ČSR na Parížskej konferencii vypracovaním celej zmluvy. Vo vtedajších dejinách Slovenska bol jej podpis 4. júna 1920 vo Veľkom Trianone pri Paríži jednou z najdôležitejších historických udalostí. Víťazné mocnosti definitívne uznali Československú republiku, jej hranice a prijali Slovákov medzi rovnocenné európske národy. Dr. Š. Osuský spomína na to takto: ,Na jedno nikdy nezabudnem. Keď som o trištvrte na päť 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie