Štefan Osuský životopis

Nedávno uplynulo 110 rokov od narodenia Štefana Osuského. Po skončení základnej školy začal študovať na bratislavskom evanjelickom lýceu. Jeho slovenské národné cítenie však spôsobilo, že vtedajší minister kultúry a výučby gróf Albert Apponyi ho v roku 1905 vylúčil nielen z lýcea, ale zo všetkých uhorských stredných škôl. Obával sa totiž, že by mohol ohroziť maďarskú koncepciu jednotného uhorského národa. Preto Štefan Osuský odišiel do Ameriky, kde v Chicagu v kruhu mnohých slovenských rodín, ktoré tu žili, pokračoval v štúdiu teológie, práva, prírodných a sociálnych vied. V roku 1916 získal titul doktora práv.
Vtedy už aktívne politicky pracoval medzi krajanmi, najprv v Českom národnom združení a neskôr v Slovenskej lige. Tá ho poslala počas prvej svetovej vojny s významnými úlohami do Európy - Londýna, Paríža a Ženevy. Štefan Osuský začal pracovať s Tomášom G. Masarykom, Milanom R. Štefánikom a Eduardom Benešom na vytvorení nového štátneho útvaru Čechov a Slovákov. V Ženeve viedol tlačovú službu pre parížsku Národnú radu československú .
V roku 1918 pomáhal organizovať aj československé légie v Taliansku. V Ríme sa stretol s ďalšími významnými Slovákmi, ktorí pracovali tak ako on - s Milanom R. Štefánikom a Jánom Papánkom.
Čoskoro sa Štefan Osuský dostal do veľkej diplomacie. Už ako oficiálny diplomatický zástupca pri britskej vláde sa zúčastnil na mierovej konferencii v roku 1919 v Paríži. Pre Slovákov bola v tom čase rozhodujúca zmluva s Maďarskom. V dôsledku vnútropolitických problémov Maďarov rokovanie o tejto zmluve sa začalo až v januári roku 1920. Eduard Beneš, minister zahraničia novej Československej republiky, už nebol vtedy v Paríži a Štefana Osuského poverili ako mimoriadneho a splnomocneného vyslanca ČSR na Parížskej konferencii vypracovaním celej zmluvy. Vo vtedajších dejinách Slovenska bol jej podpis 4. júna 1920 vo Veľkom Trianone pri Paríži jednou z najdôležitejších historických udalostí. Víťazné mocnosti definitívne uznali Československú republiku, jej hranice a prijali Slovákov medzi rovnocenné európske národy. Dr. Š. Osuský spomína na to takto: ,Na jedno nikdy nezabudnem. Keď som o trištvrte na päť 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa.

A toto vyúčtovanie je večné."
Štefan Osuský mal významú účasť aj v práci novovzniknutej Spoločnosti národov (predchodca OSN). Jej generálny tajomník Eric Drummond ho navrhol za predsedu Kontrolnej komisie, ktorá rozhodovala o výdajoch. V tejto funkcii Š. Osuský pôsobil štrnásť rokov. Nie ako československý delegát, ale ako významná osobnosť.
Niet pochýb o tom, že patril medzi najskúsenejších a najinformovanejších československých diplomatov. Dokazuje to aj jeho činnosť počas druhej svetovej vojny, keď ako vyslanec v Paríži odmietol podrobiť sa Berlínu, udržal úrad vyslanca v chode aj po abdikácii a odchode Eduarda Beneša do exilu. Po páde Francúzska centrom odboja sa stal Londýn a odvtedy sa Eduard Beneš až do konca vojny snažil odstrániť Š. Osuského. Mal totiž veľa odlišných názorov, ktoré sa týkali najmä postavenia slovenského národa v spoločnom štáte, slovenských škôl, súdov, snemu a funkcií vo vedení štátu a jeho obrany. Okrem toho Š. Osuský verejne kritizoval Eduarda Beneša za jeho promoskovskú orientáciu a tvrdil, že nemá morálne právo na vedenie odboja po tom, čo spravil po Mníchove. E. Benešovi sa však podarilo Š. Osuského v roku 1942 postupne eliminovať a tak po vojne odišiel do ústrania a pracoval ako pedagóg na britských a amerických vysokých školách.
Od roku 1948 sa zapojil do ,tretieho" odboja, avšak ustavičné rozbroje v takzvanej Rade slobodného Československa ho znechutili a tak opäť začal pracovať na obnovení slobody a demokracie až po Pražskej jari v roku 1968. Zomrel v Herdrone pri Washingtone 27. septembra 1973.
Štefan Osuský bol skutočne výnimočnou osobnosťou v európskej, aj svetovej politike. Počas celého života bol hrdým Slovákom a bojoval za rovnoprávny štát Čechov a Slovákov. Odmietal však národnú nadradenosť a ideologickú totalitu. Jeho víziou bola zjednotená Európa, Európa bez vojen, slobodná a demokratická.
Ďalšie podrobnosti, unikátne písomné a fotografické dokumenty sú uverejnené v knihe Slavomíra Michálka Diplomat Štefan Osuský, ktorú vydalo vydavateľstvo Veda a ktorú autor nedávno slávnostne uviedol na knižný trh.

Motto: ,Sme odsúdení byť národom kvalitným, inak by sme vo svete neobstáli. Slováci nepodľahli pod tisícročným jarmom. V nás vždy bolo dosť mravnej sily a vôle k životu. Preto nás ani ťažkosti dňa nezlomia.".