Sociálna ubytosť nášho ľudu sa
jasne odráža i na Miškovej povahe. Niekedy by sa nám zdalo, že Hviezdoslav Miška kreslí podobne ako Sládkovič Martina. Veď aj Miško smelo predstupuje pred pána,
keď si ide prosiť službu. Aj Miškova fyzická zdatnosť nás ohromí, keď ho rúbač Jano urazí narážkou na jeho službu pánom, ale len ako sociálnu ubitosť nášho ľudu
si vieme vysvetliť, že tento smelý a mocný Miško bez vzdoru znesie od pána Artuša zaucho len preto, že on odstrelil roháča, a nie pán. No pred súdom, pred Hankinou odvahou a utrpením dospel a dozrel k tomu, že sa vzoprel proti násiliu. Tu sa už odbojne vzoprie a povie: ,,Pán pristúpil mi, kde ma bolí; i červiak sprotiví sa navždy". Popri Miškovi na hrdinku vyrastá i Hanka. Vlastne ona je hlavnou postavou celej básne. Veď aj názvom diela to naznačil sám autor. Ju postavil do stredu deja. Na
postave Hanky dokázal, že tradičné mravy nášho ľudu nevedia narušiť ani rafinované panské zvody, ani zlato, ani len hrubé násilie. V seberovnom pánskom prostredí
pán Artuš na takýto pevný odpor mravnej sily nebol navyknutý. V tomto je prevaha sily ľudu nad mravnou prehnitosťou sveta kaštieľov. Dielo má ideový základ demokratický. V siedmom speve básnik akoby bol zhrnul svoju kritiku nesprávneho postoja pánov k ľudu, čo skoro súčastne urobil aj v známej lyrickej básni K vám urodzeným, veľkomožným. I do svojho hlavneho epického diela neraz vkladá úvahy a v spomenutom siedmom speve má rozsiahlu úvahu o mravnom trasovisku vládnúcej triedy. Predstaviteľom vyššej vrstvy je pán Artuš. On vnesie nesúlad do štastia rodiny mladých Čajkovcov a je len logickým následkom jeho podlých zámerov, že v tom trasovisku prepadne. Básnik si dej rozvrhol do 15 spevov. Skladba sa začína Predspevom, v ktorom Hviezdoslav ospieval hojivý účinok lesov na ľudskú dušu. Potom sa striedajú prvky epické s lyrickým, ktorým je alebo motív prírodný alebo úvaha o príslušnom probléme, ktorý s nasledujúcim dejom úzko súvisí. Tým básnik čitateľa psychologicky pripraví na blížiacu sa udalosť. Inokedy sú zase vložky (opisy prírody alebo úvahy) dokončením toho, čo sme sa práve dozvedeli z deja. Všimnime si túto kompozičnú zvláštnosť aspoň na niekoľkých príkladoch.
Po opise okolia hájnikovej chalupy nasleduje úvaha, v ktorej básnik stavia bezpačnosť chalupy nad bezpečnosť hradu, ktorý sa zo strachu pred nepriateľmi musí chrániť hradbami. Chalupa sa nemusí báť nikoho.