Matúš Čák Trenčiansky sa narodil okolo roku 1260. Pochádzal zo starého maďarského šľachtického rodu. Matúšov otec Peter a jeho strýc boli odvážnymi rytiermi kráľov Štefana a Ladislava. Obaja sa vystriedali v najvyšších dvorných hodnostiach. Po nich zdedil Matúš Čák majetky rozptýlené po celom JZ Slovensku. Nebolo ich veľa. O získanie ďalších sa pričinil sám. Matúš bol typom dravého feudála, bol vynikajúcim a udatným vojakom - rytierom, vypočítavým diplomatom no predovšetkým bezohľadným človekom, ktorý sa nezastavil pred
ničím, ak išlo o moc a majetok. S jeho menom sa prvý raz stretávame roku 1291, keď v službách mladého kráľa Ondreja III. bojoval proti rakúskemu vojvodovi Albrechtovi a hneď vzápätí v hodnosti kráľovského podkoniara pri obliehaní Bratislavy, ktorej sa zmocnili páni z Kysaku. Matúš Čák Bratislavu pre kráľa vydobyl. Kráľ ho vymenoval za župana celej stolice a keď sa o niečo neskôr zaslúžil o porazenie pánov z Kysaku v roku 1296 sa stáva palatínom, jedným z najvyšších hodnostárov. Vysokú hodnosť a rozvrátené pomery v kráľovstve využil Matúš predovšetkým na rozšírenie svojich majetkov. Získal hrady a panstvá Topoľčany, Uhrovec, Oponice, kúpil polovicu panstva Červený Kameň a získal menšie majetky v Hontianskej, Komarňanskej a Ostrihomskej stolici. V roku 1299 dostal sa do jeho rúk aj Trenčiansky hrad a od tej doby začal sa nazývať pánom z Trenčína.
Roku 1300 vypravil sa proti Matúšovi sám kráľ Ondrej III., ktorý však nečakane zomrel. Jeho osobou vymreli Arpádovci. S nárokmi na uhorskú korunu vystúpili až traja uchádzači: favorit pápežskej stolice Karol Róbert z Anjou, Václav II. a Otto Bavorský. Nastalo obdobie dlhých a krvavých bojov o trón. Pre Matúša Čáka nastali zlaté časy. Spočiatku sa postavil na stranu českého kráľa. Nerobil to prirodzene zadarmo. Václav II. mu daroval všetky majetky kráľa a kráľovnej, ktorých sa medzičasom zmocnil, a celú Nitriansku stolicu. Matúš však nebol verným spojencom. Vzápätí prešiel na stranu Karola Róberta. Václav II. sa vzdal nároku v prospech syna Václava III., on však odovzdal korunovačné klenoty ( svätoštefanskú korunu, berlu a jablko ) Ottovi Bavorskému. Otto preoblečený za kupca prišiel tajne do Uhorska na konci roka 1305 čanádsky a vesprémsky biskup ho korunovali v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa. V krajine však nenašiel dostatočnú podporu. Sedmohradský vojvoda ho dokonca na čas uveznil a odňal mu korunovačné klenoty. Otto roku 1307 opustil Uhorsko.