Martin Rázus životopis

Narodil sa v obci Vrbica, ktorá je dnes administratívnou súčasťou Liptovského Mikuláša, ako prvorodený syn garbiarskeho robotníka. Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka. Ľudovú školu vychodil v rodisku, do meštianky chodil v Liptovskom Mikuláši, no na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Príčinou boli politické výhrady štátnej moci voči jeho národno-politickým postojom na škole a celkovému politickému presvedčenie rázusovskej rodiny vôbec. Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre. Koncom toho istého roku odišiel, spoločne s budúcim Vladimírom Royom, do Anglicka, kde obaja pokračovali v teologickom štúdiu na univerzite v škótskom meste Edinburgh. Po ročnom pobyte v Anglicku, počas ktorého podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry, no čoskoro - od začiatku roku 1913 - dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, teda v Liptove a neďaleko rodiska. Tu pôsobil plných deväť rokov, až do leta 1921, potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom, kde bol tiež rovných deväť rokov. V máji roku 1930 sa stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti predčasne zomrel vo veku štyridsaťdeväť rokov. Ako významného slovenského spisovateľa a politického predstaviteľa Slovákov ho však pochovali v Banskej Bystrici. Tvorba

Poézia:
(1917), To je vojna! (1919), Hoj, zem drahá.. (1919), Kameň na medzi (1925), Kresby a hovory (1926), Šípy duše (1929), Bača Putera (1934), Cestou (1935), Stretnutie (1937)

Próza:
Z drobnej prózy - básne v próze (1926), Svety 1 – 4 román (1929), Júlia 1 – 2 román (1930), Krčmársky kráľ - román (1935), Odkaz mŕtvych - román (1936), Bombura - dve novely (1937)


Literatúra pre deti a mládež:
Maroško (1932), Maroško študuje (1933)


Dráma:
Hana (1920), Ahasver - dramatická báseň (1936)


Eseje:
Z nášho chrámu (1929), Argumenty.

Hovory so synom i s tebou (1932), Pred tvárou Božou (1935)

Výbery:
O mne i o vás (1930), Čierne roky (1930), Výbor z poézie (1939), Pri nohách Pánových (1950), Nad mohylou sveta (1965), Sochár a čas (1968), Zobrané spisy Martina Rázusa 1 – 20 (1940 - 1943)

Charakteristika tvorby

Martin Rázus ako básnik je idylikom intímneho osudu a rodinného šťastia, skúmateľom vlastnej duše i svojho básnického poslania, prírodným lyrikom, veršujúcim epikom a baladikom, básnikom širokej mravno-filozofickej i aktuálnej polemickej vervy, patetickým žalmistom i úsečným epigramatikom. (...) Ani mladému Rázusovi nebola cudzia poloha vášnivej lyrickej introspekcie, trýznivého sebaskúmania vnútornej situácie moderného človeka i jeho rozporuplnej situovanosti vo svete. Pravda, aj v tejto polohe je pre Rázusa charakteristická nie natoľko modernistická sebaspaľujúca analýza rozporov, ako skôr tradičnejšie vôľové úsilie prekonávať rozpory a dosahovať pozitívne riešenia, akokoľvek dočasné alebo myšlienkovo vágne, ale predsa len riešenia. (...) Rázusova vôľa prebiť sa od introspektívnej uzavretosti do stredu objektívnej skutočnosti nachádza tu žánrové potvrdenie príklonom k veršovanej epike a baladike.

Stanislav Šmatlák

O autorovi

Od seba smeruje Rázus mimo seba. Charakteristicky nepíše verše vášne, verše milenecké, lež verše dieťaťa, poéziu domácnosti, manželstva, rodiny, a vychodiac od rodiny, pristavuje sa pri rode a národe. Vlastne najprv pri ľude, lebo no sám bol z chalupy, z podzámku, nie z mesta a zámku. Detstvo, rodina, otec, mať, dedina, ľud - to sú jeho životné zdroje a pramene, ku ktorým sa ustavične vracia, bez ktorých nemôže ani žiť, ani tvoriť, ani ako človek, ani ako básnik.

Alexander Matuška (1966)
Martin Rázus vychádzal pri písaní oboch diel - Maroško a Maroško študuje - z vlastných spomienok. Ale zámerne si zvolil formu objektivizovaného rozprávania, aby si uvoľnil priestor pre uplatnenie sujetotvornej fantázie a pre modelovanie literárneho hrdinu. Prísne úsporným a kompozične funkčným začleňovaním jednotlivých epizód do celkovej osnovy diela vyhol sa úskaliam kronikárskej popisnosti. Organizujúcim princípom tohto vnútorne zovretého pásmového útvaru je charakterový a ľudský rast hrdinu. Jedinečná harmónia žiarivého charakterového vzoru a jeho ľudskej príťažlivosti bola nevšedným umeleckým víťazstvom Martina Rázusa.


Ján Poliak (1970)
Pri Rázusovej predčasnej smrti Ján Smrek napísal nekrológ „Básnik-apoštol a bojovník-gentleman“ (Elán, september 1937). Nekrológ uzatvára slovami: „...bolesť naša je ešte priveľmi živá..., aby sme.. mohli už povedať o Rázusovi všetko, vlastne kdeže všetko.. Tu musia nasledovať nie články, ale štúdie, ktoré sa rozrastú v knihy“. Smrek už vtedy vedel, že na pochopenie a zhodnotenie takej výraznej osonosti, ako bol Rázus, budú potrebné celé knihy. Pretože Rázus stelesňuje v sebe nielen svoj individuálny osud, ale kus novodobej slovenskej duchovnej histórie, novodobého slovenského myslenia a zápasov.

Išlo najmä o obhájenie slovenskej národnej individuality (a o jej dotvorenie) v zápasoch s agresívnou ideológiou etnického čechoslovakizmu.. Michal Gáfrik (1998)

Monografie a štúdie o autorovi

Pišút, Milan: O básnickom rytme Martina Rázusa. Bratislava 1932, č. 6. - Mráz, Andrej: Rázusov prvý historický román Júlia. In: Martin Rázus: Júlia, 1964. - Gáfrik, Michal: Poézia slovenskej moderny. Bratislava 1965. – Števček, Ján: Charakter Rázusovej prózy. Slovenská literatúra 1969. - Matuška, Alexander: Martin Rázus. Slovenská literatúra 1969. - Paštéka, Július: Rázusova dramatická tvorba. Slovenské divadlo 1969. - Mráz, Andrej: Medzi prúdmi II. Bratislava 1969. - Rosenbaum, Karol: Rázusov „Kameň na medzi“. Slovenská literatúra 1970. - Poliak Ján: Podoby a premeny literatúry pre mládež. Bratislava 1970. - Martin Rázus. 18.10.1888 - 8. 8. 1937 (Personálna bibliografia). Prešov 1992 - Juríček, Ján: Martin Rázus - básnik a politika. Bratislava 1993. - Gáfrik, Michal: Rázusovské návraty. Bratislava 1995. - Gáfrik, Michal: Martin Rázus 1 - 2. Bratislava 1998, 2000.

Autor o sebe

Mojím osudným číslom je osmička a iste najosudnejším dátum 18. októbra 1888. Vtedy som sa totiž zbadal v istej z chudobných vrbických chalúp v terajšom Liptovskom Svätom Mikuláši. Osmička nie je najnižším, ani najvyšším číslom a taká je i pečať na dosť podivnej púti môjho života. Už trojročný som dobre rečnil Chalupkovho Valibuka. Niekedy zobrali ma chlapi i do mikulášskej krčmy na Rohu, postavili na sud a ja za trochu sladkého a hrubý medenák, groš, zarečnil som im, čo som vedel. Prisahali, že musím byť kňazom. Kde však, aký kňaz? Otec tichý, trpezlivý sedliak, pracovitý do úmoru, ale skoro bez rolí. Mať sčítaná, bystrá, samá robota, pieseň i verš. Detí na žive šestoro a ja z nich najstarší. Hľadel som na najtvrdšiu borbu o chlieb od malička. Chystal som sa na remeslo a chcel som byť zámočníkom alebo kováčom. Vtedy, kde sa vzal, tu sa vzal pán Ján Borbis, evanjelický farár v nemeckom Hamelne, založil pri evanjelickej cirkvi v Liptovskom Svätom Mikuláši štipendium pre chlapca z príbuzenstva, aby sa vyučil za kňaza. Tým študentom stal som sa ja. Keď som skončil v Bratislave, zas - kde sa vzal, tu sa vzal - pán Seton-Watson a umožnil mi vidieť šíry, vzdelaný svet. Nuž, dosť podivné, pravda? Tí chlapi v krčme sa márne nedušili.