Keď sa povie “Albert Einstein”, každému vzápätí príde na um pojem “teória relativity”. Položil ňou základ novému obrazu sveta. Narodil sa v Ulme v židovskej rodine 14. Marca1879; zomrel 18. Apríla 1955 v Princetone; je pokladaný za “otca novej éry fyziky”; v osobnom živote dokázal zostať vždy skromný a láskavý. Na rozdiel od celého sveta, ktorý ho pokladal za génia, on sám sa k otázke svojej geniality vyjadril (výrok ho preslávil) takto:” Nemám nijaké zvláštne nadanie, som iba vášnivo zvedavý.”

Einstein vlastne predstavuje markantný príklad toho, ako môže zdanlivo priemerný človek docieliť úspech. V škole a v štúdiu patril skôr k zaostávajúcim – i to však malo základ kdesi inde než v nedostatku schopností; no a jeho pracovná kariéra bola spočiatku tiež skôr poskromnejšia. Jeho životným krédom bolo:! Fantázia je dôležitejšia ako vedomosti.” To ona ho viedla na jeho epochálnej mysliteľskej ceste až k teórii relativity.

Einstein vyrastal v Mníchove a študoval v Zürichu. Roku 1902 sa zamestnal na patentovom úrade v Berne. Zostal v ňom sedem rokov a tu vo voľnom čase napísal svoju doktorskú dizertačnú práce (21 – stranovú!), nazvanú Nové určovanie molekulárnych dimenzií, a okrem toho aj vedecké pojednanie Elektrodynamika pohybujúcich sa častíc. Ako rozprával istému priateľovi, raz ráno, keď sa zobudil, dostal nápad. Tým nápadom bola teória relativity, ktorá však potrebovala ešte niekoľko desaťročí na svoje rozpracovanie a na to, aby sa presadila. Vychádzal z dvoch otázok:” Čo by sa stalo, keby som sa pustil za svetelným lúčom a napokon ho dohonil?” Výsledná odpoveď znela:” Čas a priestor nie sú dve navzájom odlišné veličiny, ale vytvárajú spolu štvorrozmernú jednotu.” To, že svoju tézu nazval teóriu relativity, zdôvodňuje takto:” Vo svojich úvahách o problematike priestoročasu som dospel k poznatku, že priestor, čas a hmota sú pojmy iba relatívne, t. j. platia len vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu.” Tento poznatok je skoncentrovaný v slávnej Einsteinovej rovnici E = mc2 (Energia sa rovná hmote vynásobenej rýchlosťou svetla na druhú). Hmota telesa závisí od jeho rýchlosti, hmota a energia sú vo vzájomnej súvislosti. Jedna z definícií charakterizujúcich jeho teóriu zdôrazňuje, že sa ňou “ruší rozpor medzi hmotou a energiou tým, že hmota sa chápe ako zmrazená energia a energia ako skvapalnená hmota”.