William Shakespeare životopis

Anglický dramatik a básnik. Najstarší syn a tretie dieťa Johna Sh. a Márie Ardenovej.
Zachované dokumenty nasvedčujú tomu, že jeho otec bol dobre situovaným mešťanom, zastával aj verejne funkcie. Shakespeare študoval pravdepodobne na King´s New School v rodisku. V roku 1582 sa oženil s Annou Hathawayovou. Z obdobia 1585 – 92 nemáme spoľahlivé údaje. Nie je isté, či v tom čase pôsobil ako herec alebo ako vidiecky učiteľ. Keď však Robert Greene v pamflete Groatsworth of Wit (Za halier vtipu, 1592) útočí naňho asi zo žiarlivosti, má Shakespeare už pevné miesto v Londýne ako uznávaný dramatik a herec.
Rodisko ho však stále priťahovalo a preto v roku 1597 kúpil v Stratforde honosný dom New Place, kde usadil rodinu. V roku 1594 sa Shakespeare zjavuje ako popredný herec a spolumajiteľ spoločnosti lorda komorníka (Lord Chamberlain´s Men). V roku 1598 si zámožnejší herci tejto spoločnosti spolu so Shakespearom založili vlastné divadlo – Globe Theatre. Po dvadsaťročnej činnosti v Londýne sa Shakespeare vracia (okolo roku 1612) do rodiska, kde ako 52 – ročný umiera.
O popularite Shakespeara svedčí skutočnosť, že uverejňovali pod jeho menom aj hry a básne, ktoré napísali iní autori, akoby samotné meno zaručovalo úspech. Máme dosť dôkazov o tom, že Shakespeare skutočne existoval, hoci v minulosti niektorí vedci o tom pochybovali a jeho diela pripisovali F. Baconovi, Marlowovi a iním. Svedectvo o jeho pôsobení podáva aj Shakespearov súčasník Francis Mares v diele Palladis Tamia. Vyratúva v ňom dvanásť najpopulárnejších hier dramatika, pochvalne sa vyjadruje o sonetoch, porovnávajúc dielo s tvorbou Ovídia, Senecu a Plauta. Sú záznamy o tom, že Shakespeare účinkoval v hrách B. Jonsona, jeho meno sa uvádza v dvornom registri hier, spomínajú ho priatelia Gabriel Harvey, Ben Jonson, Leonard Digges, Hugh Holland, zachoval sa závet s podpisom Shakespeare. A jeho rukopis identifikoval v hre Sir Thomas More. Chronologické poradie Shakespearových hier je problematické. Spočiatku asi prepisoval a prispôsoboval staršie hry alebo spolupracoval s niektorými dramatikmi. Z 36 hier prvého fólia pod názvom Mr. William Shakespeares Comedies, Histories and Tragedies. Published according to the True Originall Copies (1623) vyšlo predtým tlačou iba 18.

Na súbornom vydaní hier mali podiel Shakespearovi priatelia a spoluherci divadelnej spoločnosti Lord Chamberalain´s Men John Heminge a Henry Condell, kníhtlačiar Isaac Jaggard, výtvarnik Martin Droeshout a iní.
Ďalšie vydania vyšli v roku 1632, 1663, 1685. Autor sa vtedy nestaral o publikovanie hier. Autorské práva nechránil zákon a divadlá mali záujem na utajení z konkurenčných dôvodov. Básnická tvorba Shakespeara pozostáva zo samostatných väčších básni s antickým námetom, napr. Venus and Adonis (1593) a Rape of Lucrece (Znásilnenie Lucrece, 1594), ktoré venoval patrónovi Henrymu Wriothesleymu. V zbierke The Passionate Pilgrim (Vášnivy pútnik, 1599) sa pokladá päť básni za autentických. Autobiografické prvky pravdepodobne obsahujú Sonnets (1609), zbierka neobyčajnej krásy, životného rozhľadu, subjektívnych emócií a bohatej obraznosti. Známe sú ešte The Phoenix and the Turtle (Fénix a hrdlička, 1601) a A lover´s Complaint (Nárek milého, 1609). Shakespearová dramatická tvorba zahŕňa komédie, tragédie, tragikomédie a historické hry. Možno ju rozdeliť na tri obdobia. V prvom období do ktorého patria diela napísané do roku 1600, sa sústreďuje na komédie a historické hry ako Commedy of Errors (Komédia omylov, asi 1589 – 91), ďalej The Taming of the Shrew (Skrotenie čertice, 1593), Love´s Labour´s Lost (Márna lásky snaha, 1593 – 94 alebo 1597), Henry VI. (Henrich VI., 1. časť asi 1589 – 90; 2. časť asi 1590 – 91; 3. časť asi 1590 – 92), Richard III. (Richard III., 1592 – 93), Richard II (Richard II., 1595), King John (Kráľ Ján, 1596 – 97), Henry IV. (Henrich IV., 1. časť 1596, 2. časť 1597), Henry V. (Henrich V., 1599). Do tohto obdobia patrí aj divadelná hra The Two Gentlemen of Verona (Dvaja šľachtici veronskí, asi 1590 – 95), romantická tragédia Romeo and Juliet (Romeo a Júlia, 1595) a hra s tragickými tendenciami The Merchant of Venice (Kupec benátsky, 1596) aj veselohry A midsummer – Night´s Dream (Sen noci svätojánskej, 1594), The Merry Wives of Windsor (Veselé panie windsorské, 1597), Much Ado About Nothing (Veľa kriku pre nič, 1598 – 99), grécko – rímske hry Titus Andronicus (1589 – 94) a Julius Caesar (1599).
Vznik historických hier pravdepodobne podnietil vlastenecký pátos po porážke španielskej flotily.
Charakter hier je zväčša optimistický, najmä v komédiách sa dosť tesne pridržiava tradície a používa prevažne hrubšie prostriedky komického efektu. Ďalšie obdobie (1600 – 1608) je poznačené typickým tónom a pesimizmom.

Shakespeare spočiatku tvorí aj veselohry, významné sú ale však „veľké“ tragédie a „problémové hry“, v ktorých sa vyskytujú prvky tragična aj humoru.
Do tohto obdobia patria As You Like It (Ako sa vám to páči, 1599 – 1600), Twelfth Night or What You Will (Večer trojkráľovy alebo Čo len chcete, 1600 – 1602), Troilus and Cressida (1600 – 1602), All´s Well that Ends Well (Koniec všetko napraví, 1602 – 1603), veľké tragédie Hamlet (1601 – 1602), Othello (1604), King Lear (Kráľ Lear, 1605 – 1606), Macbeth (1606). Problémová hra Measure for Measure (Oko za oko, 1604), tragédia Antony and Cleopatra (Antónius a Kleopatra, 1606 – 1607), Pericles (1606 – 1608), Coriolanus (1608), Timon of Athens (Timon aténsky, 1608). Shakespearovi sa pripisuje aj A Yorkshire tragedy (Yorkshirská tragédia, 1608).
Posledné obdobie tvorby (1608 – 1613) je charakteristické zmierlivým tónom, autor v ňom píše zväčša tragikomédie alebo dramatické romance. Zdá sa, že posledné hry si vyžadovali nadnesenejšiu atmosféru, tvoria obdivuhodnú jednotu, využívajú vidinu krásy a harmónie, utrpenie v nich ustupuje odpúšťaniu a zmiereniu, nešťastie radosti. Napríklad divadelná hra Cymbeline (1609 – 1610), The Tempest (Búrka, 1611), The Winter´s Tale (Zimná rozprávka, 1611), Henry VIII. (Henrich VIII., 1613), The Two Noble Kinsmen (Dvaja vznešení príbuzní, 1613). V celom Shakespeareovom diele výrazne vyniká humánny charakter, hľadanie pravdy, nenávisť k útlaku. Žil na styčnom bode dvoch epoch – zanikajúceho feudalizmu a rodiaceho sa kapitalizmu a s rovnakou silou odhaľoval zla obidvoch spoločenských zriadení. Veľký dramatik chápal život v jeho komplexnosti, bol nepriateľom stredovekých predstáv o urodzenosti pánov, kritizoval nábožensky fanatizmus a predsudky a uplatňoval princíp rovnosti, morálnej rovnocennosti ľudí všetkých sociálnych vrstiev. Základným vodidlom v tvorivom procese Shakespeara je idea prírody. Z chápania prírody dramatik nielen čerpá argumenty svojich hlbokých myšlienok, ale príroda je pre Shakespeara normou a meradlom dôstojných ľudských skutkov a správania sa.
Z prírody vyberá idey pohybu, vývinu, premenlivosti života človeka a v nej nachádza i krásno. Svojím prenikavým pohľadom na základné problémy existencie človeka a ľudských hodnôt si Shakespeare zaslúžil trvalé miesto vo svetovej literatúre.