Dobrov-ským, V.
Hankom, J. Jungmannom, v Bratislave s F. Palackým.

R. 1819-49 kazateľ a neskôr farár slov. ev. cirkvi v Pešti, 1849-52 prof.
slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Počas pôsobenia v Pešti
zvádzal ťažké zápasy najmä s nem. a mad. cirkevníkmi, kt. chceli prekaziť
jeho úsilie o zriadenie samostatnej slov. cirkvi. Rozvíjal kontakty s učencami
slovanských krajín. R. 1820 založil slov. školu, aktívne sa zapájal do
organizačných podujatí slov. vzdelancov v Pešťbudíne (Slovenský čitateľský
spolok, Slovenská knižnica). R. 1841 a 1844 podnikol študijnú cestu do
Talianska, aby zbieral dôkazy pre jeho slovanské osídlenie.

Prvým jeho vážnejším básnickým pokusom bola lat. báseň Deploratio presenti
status Hungariae ( 1812), v kt. zobrazil stav krajiny v čase napoleonských
vojen. Skutočné básnické nadanie prejavil až počas štúdia v Jene, kde napísal
prvé básne, neskoršie dopracované alebo priamo zaradené do sonetových
cyklov. Prvá samostatná zbierka Básně ( 1821 ) obsahovala dva cykly
ľúbostno-vlasteneckých sonetov, niekoľko elégií a epigramov. Do zbierky
zasiahla rak. cenzúra, hoci J. Jungmann, jej vydavateľ, nezaradil do nej
báseň protifeudálneho charakteru Vlastenec, kt. sa potom rozšírila v odpisoch.
Táto zbierka je predelom vo vývine čes. a slov. poézie najmä tým, že narúša
rokokovo-sentimen-tálny charakter dovtedajšej básnickej produkcie a
prináša nový pohľad na citový život jednotlivca. Zbierka Slávy dcéra
( 1824) obsahuje Predspev napísaný v časomernom elegickom distichu
a 150 sonetov v 3 cykloch (Sála, Labe, Dunaj), do kt. prevzal v novom
zatriedení všetky sonety z Básní. Podal v nej básnický obraz púte cez
zgermanizo-vané kraje v Nemecku, Čechy a Prahu na Slovensko do
Pešti, bolestné spomienky na rozchod s milovanou bytosťou sa v nej
striedajú s citlivými komentármi o dejinách i súčasnom stave slovanských
národov. V znelkách podáva náčrt svojej orientácie vo vzťahu k národu,
jeho jazyku a kultúre. Pôv. podobu Slávy dcéry v novom dopracovaní
rozšíril na päť spevov (pridal spevy Léthe a Acheron) v rozsahu 615
sonetov. V nových znelkách predkladá básnik svoje cestopisné skúsenosti,
znalosti z dejín slovanských národov, kritizuje germanizačnú brutalitu,
ale aj novodobú nár.