V zberateľskej činnosti pokračoval v spolupráci s
mnohými vzdelancami, kt. mu pomáhali objavovať ľud. piesne, a tak pripravil
2-zv. edíciu Národnie zpievanky ( 1834, 1835), kt. je najobsiahlejším
zberateľským dielom slov. piesňovej kultúry. Texty sú zapísané a vydané
v slovenčine, čím editor podporil záujem o nár. jazyk.

Jeho filologický a hist. výskum nemal pevnú vedeckú bázu. R. 1828 vydal
Jmenoslov. .., v kt. rozšíril slovník chorv. autora J. Pašiča, a 1830 Rozpravy. . ., v kt. sa pokúsil o výklad etymológie slovanských mien a názvov v
pamiatkach a prameňoch starších slov. dejín. V tomto diele prvý raz vyslovil
názor o potrebe slovanskej kult. vzájomnosti. V diele Sláva bohyně.. zhrnul
doklady o slovách Sláv, Slavjan, o ich výskyte a hist. súvislostiach. Posmrtne
vyšlo jeho rozsiahle dielo Staroitalia slavjanská ( 1853), v kt. dokazuje
osídlenie sev. Talianska slovanským obyvateľstvom, čo zanechalo stopu v
názvoch tamojších lokalít. V rkp. ostalo dielo Die Gótter Retras o pamiatkach
po slovanskom obyvateľstve v Meklenbursku. Jeho vedecké práce nenašli
uznanie u skutočných vedcov, medzi nimi aru u P. J. Šafárika, pretože v nich
zanechala silné stopy básnikova fantázia.

Veľký význam pre slov., čes. i slovanskú kultúru má jeho rozprava o slovanskej
literárnej vzájomnosti ( 1835), vydaná samostatne v nem. verzii Uber die
literarische Wechselseitigkeit. . . ( 1837). Zdôraznil v nej potrebu vzájomného
poznávania literatúr a kultúr slovanských náro-dov, ich prínos pre svetovú
kultúru a humanistický obsah a navrhol konkrétne spôsoby na realizáciu tejto
myšlienky. Vychádzal z chybného názoru na jeden slovanský národ a jeden
slovanský jazyk, no aj tak spis inšpiroval slovanských vzdelancov ku kult.
aktivite.

Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujíma cestopisná a memoárová literatúra.
Autobiografia Paměti.. ( 1863) a dva cestopisy, v kt. zhrnul svoje poznatky
a skúsenosti z ciest do Talianska, sú dôležitým prameňom pre poznanie jeho
života, básnickej i verejnej činnosti.

Jeho básnická tvorba predstavuje zásadný prelom vo vývine čes. a slov.
poézie prekonávaním klasicistických tendencií a novým vzťahom k citovému
životu jednotlivca a k spoločenskej problematike. Jeho myšlienky vplývali
na formovanie čes. i slov. národného vedomia, dominoval v nich odpor k
útlaku, idea spolupráce národov a myšlienka slovanskej vzájomnosti, kt.
zohrala dôležitú úlohu v zápase slovanských národov za nár. oslobodenie.
Dôverník rak. vlády v slov.-uh. otázkach.

R.