a jazykovej
jednoty, staval sa proti bernolákovčine i štúrovskej spisovnej slovenčine,
spoluautor spisu Hlasové. . . ( 1846). V období prvej ČSR jeho i
Kollárovo stanovisko zneužila čechoslova-kistická ideológia jednotného
čs. národa. Aktívny účastník Slovanského zjazdu v Prahe 1848, podozrievaný
rak. úradmi z protištátnej činnosti.

Literárnej tvorbe sa začal venovať na kežmarskom lýceu, kde sa pod
vplyvom Jungmannových myšlienok o materinskom jazyku národne uvedomil.
Z rozsiahlejšej básnickej tvorby (popri samostatne vydanej óde na Ondreja
Mariašiho) na konci kežmarských štúdií vydal zbierku básní Tatranská
múza s lyrou slovanskou, venovanú šk. inšpektorovi G. Berzevicimu,
v kt. sa pridřžal pravidiel prízvučnej prozódie. Pod vplyvom spoločenských
pomerov, antickej i súčasnej európskej literatú-ry (najmä poézie F. Schillera)
a ľud. slovesnosti vyjadril v nej svoje umelecké presvedčenie i vieru v
poslanie básnictva (Loučení s Můzou, Zdání Slavomilovo). Podľa neho
poézia už nie je hrou a ozdobou, ale životnou potrebou a odrazom
vnútorných stavov tvorcu. Podnety ľud. tradície a slovesnosti sa najvýraznejšie
prejavili v básňach Slavení slovanských pacholků a Poslední noc, v kt.
aktualizoval jánošíkovskú tematiku, podanú vlastným autorským prístupom.
Jánošíka a jeho druhov vyzdvihuje ako chválu Slovanov, ale súča.sne
sa dištancuje od činov, rozchádzajúcich sa so zásadami rozumu a cnosti.
Odlišne odpodania ľud. slovesnosti stvárnil aj tragický vzťah Jánošíka k
milej (v básni Poslední noc), kt. sa končí ich dobrovoľnou smrťou. Jazyk
básní prezrádza vplyv J. Jungmanna, avšak s viacerými slovakizmami,
polonizmami i novotvarmi. V básnickej a prekladateľskej tvorbe pokračoval
aj v období jenských štúdií, niekoľko básní uverejnil v Hromádkových
Prvotinách pěkných umění ( 1815-16), úryvok prekladu hry gr. dramatika
Aristofana Oblaky vyšiel v Časopise Českého musea ( 1830), samostatne
vydal preklad Schillerovej drámy Mária Stuartová ( 1831 ).

V období jenských štúdií ( 1816 člen Societas latina Ienensis) sa postupne
rozširovali jeho študijné a bádateľské záujmy. Zaujímal sa o súčasnú literárnu
tvorbu a vedu, študoval diela J. G. Herdera, J. G. Fichteho. Pod vplyvom
Herderových diel a inonár. príkladov sa zintenzívnil jeho záujem o ľud.
slovesnosť. V programovom článku Promluvení k Slovanům ( 1817) vyzýval
rodákov k zbieraniu ľud. piesní, kt. poznanie prispieva k upevneniu vzťahu
k materinskému jazyku a nár. uvedomeniu. Sám sa venoval zberateľskej
činnosti a pomýšľal na vydanie čes., slov. a moravských piesní. Spolu
s J. Kollárom, J.