Svoj námet premenil na báseň plnú najzákladnejších problémov celého ľudstva, ktoré síce vychádzajú zo skúseností Goetheho doby, ale sú formulované tak, že znovu a znovu vstupujú do ktoréhokoľvek času. Avšak Faustovo konanie jeho príčinu i cieľ je možné formulovať i celkom jednoducho: Je to hľadanie životného šťastia: okamihu, keď človek naplno pocíti a spozná, že dosiahol zmysel svojho bytia. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva rovnako ako mytológiu, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti. V postave Fausta Goethe raz navždy stvoril typ, ktorý sa stal veľkolepou interpretáciou ľudského snaženia. Zároveň dal týmto dielom svetovej dramatickej tvorbe jeden z najväčších literárnych odkazov, ktorý prekračuje bežné kritériá a priam školsky reprezentuje „klasické hodnoty“.