Juraj Fándly
(životopis)

Prudký rozvoj národného hnutia na Slovensku od konca 18. storočia bol možný jedine vďaka ľuďom, ktorí dokázali byť vo svojej práci i napriek najrôznejším prekážkam vytrvalí a nezlomní. Jedným z takýchto vlastencov bol i Juraj Fándly. Fándly bol osvietencom v pravom zmysle slova. Keďže sám pochádzal z chudobnej rodiny, veľmi dobre chápal potreby obyčajného ľudu. Výchovou a vzdelávaním v praktických otázkach života chcel odstrániť jeho biedu a zaostalosť. Ľudovýchovnej činnosti zasvätil celý svoj život.
Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej pri Trnave. Pochádzal z remeselnícko-roľníckej rodiny. Otec mu veľmi skoro umrel a matka sa presťahovala do blízkeho Ompitálu, no začas opatrovala dobytok v kláštore pavlínov v Šaštíne. Prostredie kláštorných škôl a prirodzené nadanie mladého Fándlyho predurčili jeho ďalšie smerovanie - štúdium teológie. Po štúdiách v seminároch v Budíne a Trnave bol roku 1776 vysvätený za katolíckeho kňaza. Prešiel dvoma kaplánskymi miestami - krátko pobudol v Seredi a Lukáčovciach. Roku 1870 sa stal farárom v Naháči, kde pôsobil 27 rokov. Bola to jedna z najbiednejších fár v Ostrihomskom arcibiskupstve. O tom, ako sa vtedajší zemepán gróf Pálffy „staral“ o naháčsku faru, podáva J. Albrecht, okresný dekan, takéto svedectvo: „Budova fary je špinavšia, ako by sa dalo opísať. Dvor so stajňami je v údolí, v každej chvíli hrozí priamo spadnutím; všetka nečistota z dvora a zo stajní steká do komory a do izieb, v daždovom počasí prichádzajú pod povalu plnú myší, takú popraskanú, že svetlo presvitá pri lôžku, na ktorom sám som mal spať, ale nebol by som ani zaspal, keby nebolo bývalo bezvetrie, lebo za vetra sa celá budova trasie, za dažďa prší do všetkých izieb, cez všetky dvere presvitá svetlo; cez škáry dvier a múrov fučí vietor a priam tak aj cez obloky, zastreté papierom. V každom prípade farárovi nič neostáva, ako očakávať smrť.“ (Žatkuliak, J. G.: Ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly, str. 31, 32.) Pre nervovú chorobu a slabosť očí odišiel roku 1807 na odpočinok do Ompitálu, kde vypomáhal v úrade tamojšiemu farárovi. Tam prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky života. Napísal dejiny Ompitála i históriu pálffyovského rodu, obe práce však zostali v rukopise. V Ompitáli 7. marca 1811 i zomiera.
Ľudský profil J. Fándlyho je dosť ťažko vystihnúť, lebo sa nám o ňom zachovalo pomerne málo správ.