Aký bol Fándlyho pohľad na našu históriu? Už pri písaní štvrtého zväzku Dúvernej zmluvy urobil Fándly exkurz do veľkomoravského obdobia, vyzdvihujúc cyrilometodovskú tradíciu a kultúrne vplyvy slovenčiny na maďarčinu. Veľkú Moravu postavil do stredu svojho záujmu v diele Compediata historia gentis Slavae (Krátke dejiny slovenského národa). Zatiaľ čo veľkomoravskú tradíciu pripisoval takmer výlučne Slovákom, cyrilometodovské dedičstvo delil medzi Slovákov, Moravanov a Čechov ako bratské národy. (Encyklopédia slovenských spisovateľov, I. diel, str.130.)
Fándlyho celoživotné dielo zohralo dôležitú úlohu v národnoobrodeneckom procese. Bol jedinečným príkladom osvieteneckého kňaza a spisovateľa, smelým zástancom ľudu a budovateľom národnej vzdelanosti. Na jeho činnosť za hospodárske, sociálne i kultúrne povznesenie sedliactva v nasledujúcich desaťročiach nadväzovali S. Jurkovič, D. Lichard, Št. Závodník, A. Radlinský, P. Blaho. V jeho začatom diele s istými revíziami pokračujú i štúrovci. Môžeme sa plne stotožniť so slovami literárneho historika J. Tibenského, ktorí vraví, že „Fándly je vo svojom čase na Slovensku osobnosťou jedinečnou, aká až do Štúra sa u nás potom nevyskytla, osobnosťou, ktorá z jeho generácie najviac prispela slovenskému ľudu.“ (Žatkuliak, J. G.: Ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly, str. 112.).