Leonardo da Vinci sa narodil 15. apríla 1452 v toskánskej dedinke Vinci, pri Florencii. Bol synom bohatého florentského notára a vidieckej ženy. V lete roku 1460 sa rodina presťahovala do Florencie, kde Leonardo dostal najlepšie vzdelanie, o ktoré sa postaral jeho otec. Florencia bola v tej dobe hlavným kultúrnym a intelektuálnym centrom Talianska.

V roku 1466 sa dostal Leonardo k maliarovi a sochárovi Andreanovi del Verocchiasovi, najvýznamnejšieho florentského maliara a sochára tej doby, jeho otec sa s ním poznal a ukázal mu zopár Leonardových kresieb s otázkou, či by s tým mohol niečo dosiahnuť. V jeho dielňach sa oboznámil s maľovaním oltárov, obrazov ale aj vytváraním sôch z mramoru a bronzu. Andrea del Verocchias v tom čase pracoval na obraze sv. Jána. Leonardo vedľa namaľoval obraz anjela, ktorý bol omnoho lepší ako obraz jeho učiteľa a to bola príčina, prečo sa už nikdy nedotkol Andrea palety. V jeho dielni sa Leonardo učil mnohým druhom výtvarného umenia –od maľovania oltárnych obrazov a sklených tabúľ až po vytváranie obrovských súsoší z mramoru a bronzu.

V roku 1478 sa stal Leonardo samostatným majstrom. Jeho prvou úlohou bolo namaľovať oltárny obraz pre kaplnku patriacu ku Palazzo Vecchio. Obraz ale nikdy nezrealizoval a podobne na tom boli aj dva ďaľšie obrazy - obraz Sv. Jeroma a Benoiskej Madony, ktoré neboli dokončené.
V roku 1482 vstúpil Leonardo do služieb milánskeho vojvodu, Ludovica Sforzu. Napísal mu list, ktorý začal tým, že vie postaviť prenosné mosty, pozná techniky vyrábania kanónov, obrnených vozidiel, katapultov ale aj lodí a okrem toho vie stvoriť sochy z mramoru, bronzu a hliny. Milánsky vojvoda ho prijal ako hlavného inžiniera a architekta. Okrem iného asistoval talianskemu matematikovi Lucovi Paciolim v oslavovanej práci Divina proportione (1509). Predpokladá sa, že v Miláne mal Leonardo žiakov, pre ktorých pravdepodobne napísal Pojednania o maľovaní.

V rokoch 1495-1497 pracoval na (svojom veľdiele) Posledná večera, ktorú namaľoval na stenu kláštora Santa Maria de elle Grazie v Miláne. Počas svojho pobytu v Miláne namaľoval množstvo iných malieb a kresieb, z ktorých sa však väčšina nezachovala. Vytvoril kolosálnu bronzovú sochu Francesca Sforzu pre súdny dvor Castello Sforzecso. Leonardo urobil kópiu aj z hliny. Francúzke vojská však sochu roztavili a vyrobili z nej delo a hlinený model bol tiež zničený pretože ho použili ako cvičný cieľ. V roku 1500 sa vrátil do Florencie.

Už o 2 roky vstúpil do služieb generála pápežskej armády Cesara Beorgia ako jeho šéfarchitekt a inžinier. Pracoval na mnohých pevnostiach na pápežských územiach v strednom Taliansku. V roku 1503 sa stal členom komisie, ktorá mala za úlohu nájsť čo najvhodnejšie miesto pre uiestnenie mramorovej sochy Dávida, ktorú zhotovil taliansky sochár Michelangelo a tiež pracoval ako inžinier vo vojne proti Pise. Počas druhého obdobia vo Florencii, Leonardo namaľoval veľa portrétov, ale najznámejším je bezpochyby Mona Lisa. Tento z najlepších portrétov aké kedy namaľoval, je tiaž známy ako La Gioconda, pomenovaná po priezvisku manžela modelky. Leonardo mal ku tomuto obrazu zvláštny vzťah, pretože ho brával na všetky jeho ďalšie cesty. Tento obraz je dokonalým príkladom dvoch techník- sfumato a chiaroscuro- v ktorých bol Leonardo majster. Sfumato je delikátne atmosférické a dymový efekt spôsobený malými prechodmi medzi farbami je hlavne vidieť na robe sediacej Mony Lisy a v jej úsmeve. Chiaroscuro je technika modelovania a definovania pomocou svetla a tieňu. Na jej rukách je badateľný práve tento štýl. Leonardo bol medzi prvými ktorí použili atmosferickú perspektívu - prírodné pozadie.

V roku 1507 bol Leonardo da Vinci menovaný za dvorného maliara francúzskeho kráľa Ľudovíta XII. Nasledujúcich 6 rokov strávil cestovaním medzi Milánom a Florenciou. V Miláne pokračoval na svojich inžinierskych projektoch a pracoval na jazdeckej figúre monumentu Giana Giacoma Trivulzia, veliteľa francúzskych vojsk v meste; a napriek tomu, že projekt nebol dokončený, náčrty a štúdie boli uchované. Od roku 1514 žil v Ríme pod patronátom pápeža Leva X. Zdá sa, že v tom čase sa venoval čisto vedeckým experimentom. V roku 1516 odcestoval do Francúzska . Svoje posledné roky strávil na zámku v Chateau de Cloux, pri Amboise kde zomrel 2.mája 1519 vo veku 67 rokov. Jeho smrť je opradená legendami –povráva sa, že zomrel v náručí kráľa, aj keď historické pramene uvádzajú, že to tak nebolo. Počas svojho života Leonardo načrtol množstvo kresieb, ktoré dokazujú jeho znalosť anatómie ľudského teľa, zvierat a života na Zemi. Najväčšia zbierka jeho kresieb sa nachádza vo Winsdorskom paláci v Anglicku. V anatómii študoval krvný obeh a oko ako také. Urobil objavy v meteorológii a geológii, pochopil vplyv mesiaca na Zem, načrtol koncepciu formovania kontinentov ... Bol medzi prvými vedcami, ktorý sa zaoberali hydraulikou. Vynašiel množstvo geniálnych strojov s potencionálnym využitím, napr.: potápačský oblek. Jeho nereálne lietajúce zariadenia položili základy dnešnej aerodynamiky.