Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert v Holandsku. Gogh mal štyroch súrodencov, ale najradšej mal brata Theodora. Možno preto, lebo keď niečo potreboval , tak Theodor mu vždy ochotne pomohol.
Keď mal šestnásť rokov obstarala mu jeho matka prvú prácu. V Haagu pomáhal jej bratovi, obchodníkovi s umením, v galérii. Po dvoch rokoch napíše prvý list svojmu bratovi Theodorovi. Väčšina známych informácií o van Goghovi pochádza práve z listov Theovi. Zachovalo sa ich okolo 650. Goghova budúcnosť vyzerala sľubne až do roku 1874, keď bol preložený do filiálky galérie v Londýne, kde sa zaľúbil a začal zanedbávať prácu. Z galérie ho prepustili a vracia sa domov pevne rozhodnutý, že sa stane pastorom. Ale po dvoch rokoch štúdium teológie prerušuje, lebo sa mu zdalo veľmi ťažké. Rozhodol sa poskytovať pomoc chudobným. Učí deti baníkov čítať a písať. Vo voľnom čase maľuje. Z tohto obdobia pochádzajú prvé jeho maľby s prírodným motívom. V roku 1878 ho misia zaviedla do Belgicka. Čo tu van Gogh videl bolo omnoho horšie ako pomery, na ktoré bol zvyknutý. Pustil sa do práce a predal všetok svoj majetok a žil v búde tak ako všetci ostatný chudobní. Keď to videli jeho zdesení nadriadení, tak ho okamžite prepustili.

Písal sa rok 1880. Vincent sa vracia domov, jeho otec ho nazýva stroskotancom a vylučuje ho z rodiny. Rozhodol sa , že sa stane umelcom a začne zverovať svoje pocity na plátno. V nasledujúcich rokoch delil svoj čas medzi Haag, Antverpy a domov. Začína sa bezcielne pohybovať z baru do baru a veľa pije. Znovu sa stretáva so svojimi rodičmi, s ktorými sa ako obvikle háda.
26. mája 1885 zomiera jeho otec. Jeho smrť len potvrdí Vincentov rozchod z rodinou. Odchádza za svojim bratom Theom do Paríža, kde sa prihlási do maliarskeho kurzu u Cormona, akademického maliara. Ale čoskoro nadobúda presvedčenie nenaplnenia jeho očakávaní a odchádza. U brata v galérii sa stretáva s Gauguinom. Spoločne sa zhodujú na tom ,že maľby sa majú odvíjať od vnútorných pocitov.
Van Gogh bol častejšie opitý ako triezvy, čo spelo k nekontrolovateľným výstupom. Rýchlo sa rozhodol opustiť toto miesto. V roku 1888 sa presťahoval do Arles neďaleko Marseilles vo Francúzsku. Píše Gauguinovi, aby ho prišiel navštíviť. Keď Gauguin prichádza do Arles nachádza van Gogha zmoreného prácou. Dochádza medzi nimi k hádkam, ktoré vyvrcholia odchodom Gauguina z Arles. Po jeho odchode si van Gogh odreže časť svojho pravého ušného laloku. V máji 1889 bol z vlastnej vôle prijatý do ústavu pre duševne chorých v meste St. Rémy. Po prepustení z ústavu ho trápia vidiny, nočné mory a jeho sebavedomie chvíľami stúpa, aby vzápetí kleslo na bod mrazu. Veľa maľuje. V tom období vznikajú slávne autoportréty, mimo iné aj podobizeň s odrezaným uchom.
Po okolí bol známy ako „ten šialenec“ a ľudia sa mu otvorene vysmievali. Nakoniec, keď to nemohol vydržať sa z južného Francúzska odsťahoval. Na začiatku roku 1890 prichádza do mestečka obľúbeného umelcami, do Auvers. Prenajal si izbu nad kaviarňou a ponoril sa do tvorby. Namaľoval neuveriteľných 70 obrazov za 70 dní. Vincent je srdečný a optimistický, zdá sa, že je vyliečený.

Na Theovo pozvanie prichádza 6. júla navštíviť rodinu. Po nevhodnej poznámke vycíti, že je pre brata iba príťažou. Opúšťajú ho sily a vracajú sa nebezpečné záchvaty hnevu. Prechádza sa z revolverom vo vrecku. Maľuje, ale všetko úsilie sa mu zdá zbytočné.
V nedeľu 27. júla 1890 sa neďaleko zámku v Auvers postrelí. Je ťažko ranený, ale poslednými silami sa vracia do svojho bytu. Keď sa to dozvedel jeho brat Theo, tak okamžite prišiel za Vincentom do Auvers. Vincent, zdá sa, vôbec netrpí. Pokojne si poťahuje z fajky a dlho sa z bratom rozpráva.
29. júla 1890 o pol druhej ráno zomiera.
Van Gogh údajne za celý svoj život predal len dva obrazy, z toho jeden bratovi. Nerobil si z toho ťažkú hlavu. Svedčí o tom jeho výrok: „ S tým, že si nikto nekupuje moje obrazy, nič nenarobím. Raz však ľudia pochopia, že ich hodnota je vyššia, než cena za ktorú som kúpil farby.“
Roku 1990, sto rokov po jeho smrti, sa jeho dielo Portrét doktora Gacheta(1890) predal za rekordných 82,5 milióna dolárov.
Najznámejšie diela: Slnečnice (1888) National Gallery, Londýn
Spálňa v Arles (1888-89) Art Institute of Chicago
Hviezdna noc (1889) Musée d’Orsay, Paríž