„Kým som si myslel, že sa učím žiť, učil som sa umierať.“ Leonardo
Úvod
Leonadro da Vinci (1452-1519), florentský umelec, jeden z najväčších umelcov renesancie, oslavovaný ako maliar, sochár, architekt, inžinier a vedec. Jeho hlboká láska ku vzdelaniu a výskumu bola kžúčom ku jeho umelechkým a vedeckým snahám. Jeho inovácie v mažovaní ovplyvnili smer talianskeho umenia na viac ako storočie po jeho smrti a jeho vedecké objavy –najmä v oblastiach anátómie, optiky a hydrauliky predvídali veža z objavov modernej vedy.
Roky vo Florencii
Leonardo sa narodil v malom meste Vinci, v Toskánsku, blízko Florencie. Bol synom bohatého florentského notára a vidieckej ženy. V lete roku 1460 sa rodina presťahovala do Florencie, kde Leonardo dostal najlepšie vzdelanie, aké Florencia, hlavné centrum vzdelanosti a umenia v Taliansku, mohlo poskytnúť. Rýchlo narástol spoločensky aj intelektuálne. Bol príťažlivý, presvedčivý v konverzaáciách a výborný hudobník, aj keď prišlo na improvizáciu. Okolo roku 1466 bol prijatý ako žiak do ateliéra Andreu del Verrocchiho, najvýznamnejšieho florentského maliara a sochára tej doby. V jeho dielni sa Leonardo učil mnohým druhom výtvarného umenia –od mažovania oltárnych obrazov a sklených tabúž až po vytváranie obrovských súsoší z mramoru a bronzu. V roku 1472 vstúpil do spločnosti florentských maliarov a v rokun 1476 bol ešte stále Verrocchiovým asistentom. Práve Leonardo namažoval časť jeho obrazu Krst Krista (kžačiaci anjel vžavo.)
V roku 1478 sa stal Leonardo samostatným majstrom. Jeho prvou úlohou bolo namažovať oltárny obraz pre kaplnku patriacu ku Palazzo Vecchio. Obraz as ale nikdy nezrealizoval. Jeho prvý vežký obraz, Zbožňovanie Magiho ostal nedokončený. Z jeho ďalších prác to bola napríklad Benois Madonna, portrét Ginevra de‘ Benci a nedokončený Saint Jerome.
Roky v Miláne
V roku 1482 vstúpil Leonardo do služieb milánskeho vojvodu, Ludovica Sforzu, po tom, čo mu napísal prekvapujúci list, v ktorom prehlásil, že môže vystavať prenosné mosty, ovláda techniku konštruovania bombardérov a robenia kanónov, vie vystavať lode a tiež ozbrojené vozidlá, katapulty a ďalšie bojové prístroje; a že vie vytvoriť sochy z bronzu, mramoru a hlinenej hmoty. Pracoval ako hlavný inžinier vo vojvodovej početnej armáde a bol aktívny tiež ako architekt. Okrem iného asistoval talianskemu matematikovi Lucovi Paciolim v oslavovanej práci Divina proportione (1509).
Navštevovanosť ukazuje, že Leonardo mal v Miláne veža žiakov, pre ktorých neskôr napísal texty neskôr zhromaždené ako Úvahy o mažovaní. Najdôležitejšie z jeho vlastných malieb počas obdobia v Miláne bola Madona v skalách, existujú de verzie tohto obrazu. (Momentálne sa jedna nachádza v Louvre a jedna v Londýnskej národnej galérii.) V rokoch 1495 až 1497 pracoval Leonardo na vežkolepom diele Posledná večera. Nanešťastie, jeho pokusné použitie oleja na suchú omietku (sadru) bolo technicky vežmi nestabilné a už v roku 1500 sa začalo jeho ničenie. Pokusy o opravu tohto diela sa robili už od roku 1726, ale bezúspešne. Obrat nastal až v roku 1977 po použití najmodernejších technológií na elimináciu najhorších poškodení. Napriek tomu, že mnoho z pôvodného povrchu už neexistuje, majestátnosť kompozície a úžasné zobrazenie postáv nám dáva aspoň nejakú predstavu o jeho zašlej kráse.
Počas dlhého pobytu v Miláne Leonardo vytvoril veža malieb a kresieb (väčšina z nich sa stratila), náčrtkov divadiel, architektonickýh nákresov a modelov pre milánsku katedrálu.
Návrat do Florencie
V roku 1502 Leonardo vstúpil do služieb Romagnského vojvodu. Cesare Borgia bol tiež hlavným generálom Pápeža Alexandra VI. Vo funkcii hlavného architekta a inžiniera Leonardo dohliadal na stavbách pevností pápežových teritórií v strede Talianska. V roku 1503 sa stal členom komisie, ktorá mala za úlohu nájsť čo najvhodnejšie miesto pre uiestnenie mramorovej sochy Dávida, ktorú zhotovil taliansky sochár Michelangelo a tiež pracoval ako inžinier vo vojne proti Pise. Ku koncu roka začal zhotovovať návrh malieb per vežkú halu Palazzo Vecchio. Námetom bola bitka pri Anghiari, Florentské víťazstvo v vojne proti Pise. Nakeslil veža kresieb dekorácií a dokončil náčrtok v plnej vežkosti, ale mažbu nikdy nedokončil. Nákres bol zničený v 17. storočí a kompozícia sa zachovala iba v kópiách, z ktorých asi najslávnejšia je tá, ktorú namažoval flámsky maliar Peter Paul Rubena a je uložená v Louvri.
Počas druhého obdobia vo Florencii, Leonardo namažoval veža portrétov, ale najznámejším je bezpochyby Mona Lisa. Tento z najlepších portrétov aké kedy namažoval, je tiaž známy ako La Gioconda, pomenovaná po priezvisku manžela modelky. Leonardo mal ku tomuto obrau zvláštny vzťah, pretože i ho brával na všetky jeho ďalšie cesty.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Leonardo da Vinci: Životopis
Dátum pridania: | 28.01.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Matrix | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 518 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 9.8 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 16m 20s |
Pomalé čítanie: | 24m 30s |
Podobné referáty
Leonardo da Vinci: Životopis | SOŠ | 2.9372 | 3124 slov | |
Leonardo da Vinci: životopis | ZŠ | 2.9525 | 794 slov | |
Leonardo da Vinci: životopis | GYM | 2.9429 | 945 slov | |
Leonardo da Vinci: Životopis | GYM | 2.9421 | 555 slov | |
Leonardo Da Vinci: Životopis | GYM | 2.9901 | 799 slov |