Maliar, sochár, architekt, hudobník, básnik, inžinier a vynálezca Leonardo da Vinci je príkladom tvorivého a všestranného renesančného človeka, inšpirovaného oživením klasickej kultúry v Taliansku 15st. Príroda ho tak štedro obdarila, že nech obrátil svojho ducha či myšlienky k čomukožvek, výsledky boli vždy dokonalé a geniálne, napísal roku 1550 jeho prvý životopisec Giorgo Vasari. Leonardo sa narodil roku 1452 v toskánskom Vinci (odtiaž je jeho priezvisko) ako nemanželský syn právnika. Od mladosti sa uňho prejavovalo mimoriadne nadanie. Podža ranej historky namažoval na štít jedného z otcových nájomníkov obraz hlavy Medúzy tak pôsobivo, že si ho otec ponechal. Roku 1470 sa Leonardo stal učňom umelca Andreu Verrocchia vo Florencii. Hovorí sa, že sa venoval nízkemu maliarskemu remeslu, pretože jeho nemanželský pôvod mu bránil v prístupe k vážnejšiemu povolaniu. Jeho prvou zachovanou prácou je krehký anjel na Verrocchiovom obraze Krst Krisou a možno aj časť krajiny na tomto diele. Keď Verrocchio zbadal, že žiak zatienil svojho učiteža, zaprisahal sa, že už nevezme štetec do rúk. O niekožko rokov už kniežatá súperili o Leonardove diela. Začiatok Leonardovej tvorby spadá do čias, keď sa v Taliansku rozvinula olejomažba a naturalizmus v poňatí, ktorého najväčším predstavitežom bol on sám. Je dôležité ísť priamo do prírody, napísal, a nie kopírovať iných maliarov. Jedným z jeho prvých datovaných diel je kresba Toskánska krajina (1474). Vrchol jeho umenia v tom čase predstavoval nedokončený obraz Klaňanie Troch krážov - objednávku naň prijal roku 1481.

Nasledujúcich osemnásť rokov žil Leonardo v Miláne pod ochranou vojvodu Ludovica Sforzu, ktorého dvor patril k najskvostnejším v Európe. Leonardo preňho navrhol vežkolepú jazdeckú sochu na počesť vojvodovho otca. Od projektu sa upustilo, lebo kov bol potrebný na výrobu zbraní, ale kresby k pomníku sa zachovali - napokon Leonardo sám bol vynikajúci jazdec. Stal sa dvorným umelcom, ktorý vymýšžal vežkolepé zábavy, ako bola Hra planét roku 1490 (išlo o tzv. maškarádu, pôvodne výpravnú nemohru, v ktorej sa neskôr objavili dialógy a spev).

Leonardovým majstrovským dielom v Miláne je freska Posledná večera pre kláštor Santa Maria delle Grazie. Leonardo ju namažoval na stenu refektára v rokoch 1495-1498 a uplatnil nové poňatie perspektívy s pôsobivým zobrazením postáv Krista a jeho žiakov. Hoci sa zachovalo vežké množstvo Leonardových kresieb, zostalo len málo jeho malieb. Z umelcovho súkromného života poznáme iba nepatrný zlomok. Keďže sa nikdy neoženil a v mladosti bol vystavený nedokázanej obžalobe zo sodomie, predpokladá sa, že bol homosexuál. V polovici života si adoptoval chlapca menom Giacomo, prezývaného Salai, ktorý mal anjelský zjav a diabolské sklony.

Leonardo roku 1516 opustil Florenciu a pracoval pre francúzskeho kráža Ľudovíta XII. Dostal rentu a zámok v blízkosti Amboise, kde roku 1519 vo veku 67 rokov zomrel.