JOZEF TISO: (1887 – 1947)

Narodil sa 13. 10. 1887 vo Veľkej Bytči. V roku 1910 bol vysvätený za kňaza vo viedenskom Pazmáneu. Neskôr bol vo Viedni promovaný za doktora teológie. Ako kaplán pôsobil v Oščadnici, Rajci a v rokoch 1912-1914 v Bánovciach nad Bebravou. Počas 1. sv. vojny bol kaplánom trenčianskeho pluku. Po voľbách do Národného zhromaždenia v Prahe roku 1922 sa stal poslancom za Slovenskú ľudovú stranu. 15. januára 1927 ho T. G. Masaryk vymenoval za ministra zdravotníctva.

Po smrti Andreja Hlinku v auguste 1938 sa stal predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V októbri 1938 bola v Žiline ustanovená Slovenská autonomistická vláda, ktorej ministerským predsedom bol Dr. Jozef Tiso. V marci 1939 sa stal predsedom vlády novovzniknutej Slovenskej republiky, ktorú uznalo 27 štátov.

26. októbra 1939 bol slovenským snemom jednohlasne zvolený za prezidenta. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.4. 1947 bol tzv. Národným súdom odsúdený za údajné trestné činy „domácej zrady, zrady na povstaní a kolaborantstva“ na trest smrti povrazom, ďalej stratu občianskych práv a konfiškáciu celého majetku ako na vedľajšie tresty. 18. apríla 1947 o 5.23. hod. bol v Bratislave popravený.