Ján Smrek, vlastným menom Ján Cietek, sa narodil v maloroľníckej rodine. Roku 1907 mu zomrel otec, a tak ho zobrali do evanjelického sirotinca v Modre. Ako pätnásťročný sa presťahoval do Petrovca a vyučil sa za obchodného pomocníka. Krátko pracoval v Ružomberku v obchode Fedora Houdeka, odtiaľ narukoval do Budapešti k delostreleckému pluku. Vo vojne ochorel na maláriu. Po liečení študoval v Modre v učiteľskom ústave a zaujala ho novinárska práca.

Počas vojnových rokov (1914-1918) sa venoval literárno-organizačnej práci a začal publikovať prvé básne. Na jeho tvorivý rozbeh vplýval najmä Stefan Krčméry , s ktorým sa Ján Smrek zoznámil v Ružomberku a ktorému s dôverou posielal svoje rukopisy na posúdenie. V básňach raného obdobia reagoval na svoje zážitky, keď bol vojakom. Svoju prvú báseň pod názvom Heydukovi uverejnil v Slovenskom týždenníku. Ďalšie uverejnil v rokoch 1918-1920 v Živene, v Národných novinách, v Zlatej Prahe, v Lidových novinách atď.

Knižne debutoval básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni. Táto zbierka sa člení na 3 tematické cykly: Čaša opojnosti, Básnik bolesti, Dnes milujem svoj deň.
Po debute prešiel veľmi rýchlo básnickou premenou. Prejavilo sa to už v knihe veršov Cválajúce dni. Týmto dielom vyjadril Ján Smrek pocity povojnovej generácie, ktorá si odrazu uvedomila, že prežila celosvetovú tragédiu a cítila sa povolaná rozdávať radosť z prostého faktu ľudského bytia. Tvorba Jána Smreka v medzivojnovom období bola preto plná optimizmu.
Dôležitú etapu v Smrekovej básnickej tvorbe predstavujú roky druhej svetovej vojny (1939-1945). Jeho dielo nadobudlo nové črty, ale ani vo vojnovom období sa nepoddal pesimizmu či negatívnemu vzťahu k životu – prekonával ho svojou vierou. Z vojny vyrástla aj rozsiahla básnická kniha Studňa (1945). Smrek v nej skokretizoval záporný postoj k vojne a fašizmu. Z poetického hľadiska je Studňa mnohotvárna básnická zbierka.

Po dlhej odmlke na seba upozornil básnickou zbierkou Obraz sveta (1958). Zbierka obsahuje niekoľko desiatok poeticky účinných básní. Báseň má byť citová a muzikálna. Zbierka veršov (1962) nadväzuje takmer v celom rozsahu na tematickú a motivickú štruktúru Obrazu sveta. Podobné básne sú: Žlté kvety, Pater noster, Pán šofér spomaľte!.
Smrekova pôvodná tvorba sa završuje završuje zbierkou Nerušte moje kruhy (1965). Táto kniha sa skladá z 2-och samostatných cyklov: 1. cyklus vznikol roku (1939). Je to autobiografické básnické písmo, v ktorom rozpráva o svojom detstve.

Venoval sa aj poézii pre deti: Veľký testament, Preklady.
Smrek významne zasiahol aj do rozvoja slovenskej publicistiky. Písal o vzťahoch medzi slovenskou a českou literatúrou.
Ján Smrek sa však nesústredil ibana poéziu. Smrekova kniha Poézia moja láska má aj dokumentárnu povahu. Smrekove výpovede sú úprimné, napísané pútavo a básnicky“ sála z nich láska ku slovenčine, k rodnej zemi, k životu. S úctou a láskou píše o spisovateľoch, maliaroch, sochároch, hudobníkoch, hercoch a novinároch.
Roku 1954 dostal štátnu cenu Klementa Gottwalda a v roku 1966 bol vymenovaný za národného umelca.
Zomrel 8.12.1982

OKTÓBER (úryvok z knihy Cválajúce dni)

Po jednej októbrovej noci
všetky nádhery zemegule
sa pochytali za ruky,
rozbehli sa
cez vŕšky, kopce, cez lúky
do parkov, záhrad, do lesa
a zvolali
maliari sveta, spojte sa!