Janko predstavuje typického romantického hrdinu. JE samotár, burič, hrdý mladý človek. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie. Nechce sa zmieriť s danou situáciou, popiera zaužívané normy a zápasí s prekážkami i za cenu sebaobetovania. Balada vyzdvihovaním odvahu vzbúriť sa proti zvyč. spôsobu života zodpovedala rozhodnutiu štúrovcov zmeniť osud národa.

J. Kráľ písal aj poéziu celkom iného druhu. Cyklus takmer sedemdesiatich básní vyšiel pod názvom Dráma sveta. Vyjadrujú pesimistický náhľad na minulosť a prítomnosť. História sa javí ako boj o moc nad svetom, ako vláda diabolských síl, ktorá vedie k vojnám a zotročeniu ľudstva (báseň Vojna). Vo veršovanom dialógu Zloboh (Minister) autor predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu. Báseň umiestnená do pekiel zobrazuje obludnosť súčasného sveta. V postave ministra možno vidieť črty rakúskeho premiéra Metternicha a jeho vládu, založenú na násilí a korupcii. Slúžia mu najmä novinári, vedci a básnici. V básňach Remeselník, Sedliak, Ovčiar zobrazuje ťažký život ľudu, drámy drobných ľudí, ktoré výstižne vyjadruje remeselník: „Človek, biedne stvorenie – za to prosté živenie vždy sa sužuje.“

Kráľ neočakáva príchod nového veku slobody s pokorou a pasivitou. Verí v lepšiu budúcnosť a v básni K pokrokom Slovenstva hovorí:
To príde, keď nie dnes, zajtra –
nie zajtra – potom prísť musí.

Dráma sveta predstavuje reflexívnu a filozofickú lyriku. Autor využil dramatické monológy a dialógy, alegóriu, symboliku, meditácie (rozjímania) i programové výzvy.
Z predrevolučného obdobia pochádzajú aj básne s jánošíkovskou tematikou (Janko, Žobrák, Zbojnícka balada), známe ako Výlomky z Jánošíka. Báseň Janko sa obrazom mladého pána, zhnuseného mestom a hľadajúceho uspokojenie v nepokojnej prírode. Pri divej jazde v snehovej víchrici mu zamrzne kočiš a on sa zamýšľa nad sebou i nad životom chudobného ľudu. V básni Žobrák zobrazil na pozadí prírodnej scenérie hrdinu, ktorý trestá panskú svojvôľu, a hoci ho panská presila dokaličí, vnútorne ho nezlomí. Po rokoch, preoblečený za žobráka, putuje po krajine a hlása príchod novodobého Jánošíka, ktorý:
nezastane ako ja iba pri Varíne,
ale ukáže sa celej Uhorskej krajine.

Odpor proti panskému svetu vyjadruje Zbojníkova balada, ktorú básnik vkladá do úst jánošíkovskému hrdinovi. Obmenu balady Pán v tŕní rozpráva hrdina sudcom, v ktorých potrestaná panská krutosť vyvolá strach a zdesenie. Z obžalovaného sa stáva žalobca spol. zriadenia a privoláva trest vládcom:
Deste sa vy a traste, bo triasť sa musíte,
už nad vami hrom hučí, blednite a mrite!

Výlomky z Jánošíka sú ideovo najpriebojnejším spracovaním jánošíkovskej tematiky najmä zdôraznením Jánošíkovho odkazu.
Po revolúcii písal málo a ani sa verejne neangažoval. Ako buriča ho často prekladali a po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) ho prepustili zo štátnych služieb. Ozval sa len pri memorandových akciách, keď napísal Dumu bratislavskú. Je to obraz slovenského života za posledných dvadsaťpäť rokov a predstavy o perspektívach obrody národného života. Odvahu do boja za národnú rovnoprávnosť vyslovil v básni Slovo, ktorej refrén: „Hore, za česť, slobodu slovenskému národu!“ je priamo výzvou do boja a proklamáciou rovnoprávnosti národov.

Posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát a tu aj zomrel na týfus. Strácal kontakt so slovenským národným životom, a preto dlho ostal v zabudnutí. Nezachovala sa ani jeho fotografia, ba neznámy ostal aj jeho hrob.
Bol básnikom veľkej fantázie a širokého záberu skutočnosti. Svojou poéziou vyjadril citovú atmosféru revolučného obdobia boja Slovákov za samostatnosť. Tvorivo využíval ľudovú slovesnosť a vytvoril nový typ balady, kde hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami. Jeho vizionárstvo a mesianizmus boli snami o revolučnej premene sveta. Dokázal nájsť súvislosť medzi problémami osobnými, ľudskými, národnými a sociálnymi. Svojím životom a tvorbou sa stal burcovateľom národného povedomia, revolučným radikálom a predstaviteľom slovenskej literatúry v európskom romantizme.