Džingischán životopis

- dobyvateľ Ázie, tvorca obrovskej Mongolskej ríše, predvídavý organizátor, ktorý položil základy stabilného politického systému.

Najväčším územne súvislým impériom v dejinách sveta bola v 13. storočí Mongolská ríša, ktorú založil Džingischán (cca 1161/1167 - 1227). Vlastným menom Temudžin. Pochádzal z vladárskej rodiny kočovného kmeňa Mongolov, ktorí sa vtedy živili pastierstvom (v dnešnej Mongolskej republike chovom dobytka). Jeho otca zabili, keď bol Džingischán ešte chlapcom. Len čo vyrástol, stal sa lupičom, ktorý sa smutne preslávil svojou bezohľadnosťou a krutosťou.

Najskôr upevnil svoje postavenie spojenectvom s mocnými kmeňovými náčelníkmi, potom ich zradil a stal sa vládcom mongolských stepných pastvín. Postupne si vďaka novej vojenskej taktike podrobil nomádske kmene v Strednej Ázii a meno Mongoli preniesol aj na ne. Roku 1206 uznalo zhromaždenie mongolských kmeňových vodcov jeho nadvládu a Temudžin prijal meno Džingischán - Vládca sveta.

Po desaťročiach vnútorných bojov obrátili Mongoli, konečne jednotní, pozornosť na vonkajších nepriateľov. Ich prvým cieľom bola Čína, najbližší a najbohatší zdroj koristi. Krajina bola rozdelená na 3 štáty: tangutskú ríšu Si-sia, džurčenskú ríšu Ťin a oblasť, kde vládla dynastia Sung. Najslabšiu Si-sia sa podarilo podmaniť rýchlo
(1207 - 1210), ale Ťin sa bránila ešte sedem rokov po Džingischánovej smrti, až roku 1234 ju porazil jeho vnuk Kublajchán (Chubilaj).

V roku 1218 ovládol jeden z Džingischánových najlepších generálov Džebei stredoázijské karakitanské kráľovstvo, ktoré siahalo od jazera Balchaš v Kazachstane až k Tibetu. Vládca susedného islamského kráľovstva Chorezm zámerne vyprovokoval vojnu, keď prepadol a vylúpil mongolskú obchodnú karavánu a zavraždil kupcov i vyslancov. Džingischán siahol k odvetným opatreniam - v roku 1219 vtrhol na chorezmské územie. Nasledovala mimoriadne ničivá štvorročná vojna, v ktorej zahynuli státisíce ľudí a boli zničené veľké islamské mestá ako Buchara, Balch a Samarkand. Obyvateľov, ktorí sa vzdali, Džingischán ušetril represálií. Tých, ktorí sa stavali na odpor, dal pozabíjať. V roku 1223 sa vrátil domov a krátko nato začal svoju poslednú výpravu proti ríši Si-sia. Na jej konci zomrel. Hoci v tejto oblasti nebol žiadnym novátorom, dosiahol Džingischán prekvapujúce vojenské úspechy. Jeho hrôzu naháňajúca mongolská armáda, najmä jazda, bola zostavená z jednotiek v počte násobkov desiatich, spoľahlivých veliteľov vyberal Džingischán osobne.

Vojenská služba, povinná pre všetkých dospelých mužov, bola bežnou súčasťou života kočovných Mongolov, takže sa mohla kedykoľvek ľahko zmobilizovať veľká časť obyvateľstva. Právo to spolu s pozoruhodnou manévrovacou schopnosťou pravdepodobne spôsobilo, že sa mongolská armáda zdala byť taká obrovská. Džingischán však nebol len vojakom neslávne známym ničením a zabíjaním. Bol aj tvorivým politikom, ktorý položil inštitucionálne základy svojej ríše, tá pokračovala v expanzii ešte pol storočia po jeho smrti. Pochovali ho v horách v severnom Mongolsku. .