Marxistický revolucionár, ktorý sa stal predsedom vlády a neskôr prezidentom Kuby. Castra, syna prisťahovaleckého plantážnika, priviedla k marxizmu chudoba, ktorú videl okolo seba. Po štúdiu práv viedol r. 1953 neúspešné povstanie proti kubánskemu diktátorovi generálovi Fulgenciovi Batistovi, za čo bol uväznený. Pri súdnom pojednávaní sa sám obhajoval a jeho záverečné slová "dejiny ma zbavia viny" sa stali heslom a všeobecným vyjadrením filozofie Castra a jeho skupiny revolucionárov. Keď bol o dva roky na základe amnestie oslobodený, odišiel do exilu v USA a Mexiku. Spolu s argentínskym revolucionárom Che Guevarom podnikol Castro r. 1956 na čele 82-člennej partizánskej skupiny inváziu na Kubu. Ihneď po vylodení boli jeho ľudia napadnutí vojenskými jednotkami a prvý útok prežilo iba 12 mužov. Castro získaval čoraz väčšiu podporu verejnosti a viedol úspešný partizánsky boj
z pohoria Sierra Maestra. V decembri 1958 mal dostatok prívržencov a podnikol pochod na hlavné mesto Havanu. 1. januára 1959 Batista ušiel, Castro vyhlásil kubánsku revolúciu a sám seba ustanovil za predsedu vlády. Takmer vzápätí vyvlastnil zahraničný priemysel a previedol poľnohospodárstvo do štátneho
vlastníctva. Jeho režim neuznala americká diplomacia a novému kubánskemu vodcovi sa nepodarilo ani uzavrieť obchodné dohody s USA. Castro sa obrátil na Sovietsky zväz s cieľom získať úver, zbrane a potraviny. Od r. 1961 stála Kuba otvorene na strane Sovietskeho zväzu a Castrova politika dostala silne marxistickú podobu. Nevydarená invázia pravicových emigrantov v ZÁTOKE SVÍŇ v apríli 1961, podmienená Spojenými štátmi americkými, a prekonanie kubánskej raketovej krízy
v októbri nasledujúceho roka zvýšili Castrovu popularitu. Jeho podpora revolucionárov v juhoamerických krajinách a afrických národnooslobodzovacích hnutí mu zaistili významné postavenie v rozvojovom svete a z toho istého dôvodu bol zvolený na čelo Hnutia nezúčastnených. Po zániku Sovietskeho zväzu a rozpade RVHP (1990), ktorá fungovala ako jeden ekonomický nástroj, musela Kuba čeliť vážnym hospodárskym problémom. Po úsporných opatreniach nasledovala postupná liberalizácia hospodárstva. Odlev utečencov pred Castrovým režimom do USA a kubánske pokusy zabrániť tomuto exodu aj naďalej udržiavali napätie vo vzťahoch medzi oboma štátmi. Castro prežil niekoľko pokusov o atentát, vrátane toho, ktorý údajne naplánovala americká CIA, keď mal byť zabitý výbušným zariadením, ukrytým v jednej z jeho obľúbených cigár.