Kritickým a otvoreným prístupom sa prozaik zaslúžil o strhujúce dokumentárne , no i umelecky silné zobrazenie nástupu nových čias. Charakteristickou črtou románu je názorová úprimnosť , pravdivosť a nekompromisnosť. V 50 rokoch sa v tomto duchu pokúsil o budovateľský román MODRÉ VLNY v ktorom stvárnil konkrétnu podobu budovania nosickej Priehrady mládeže. Ani v tomto prípade sa nerozpakoval vravieť o vzťahoch medzi mladými ľuďmi priamo , otvorene píše viac o nedostatkoch v riadiacej a výchovnej práci, o charakterových deformáciách , pretvárke a pokrytectve ako o víťazstvách.

V časoch rýchlych spoločenských premien sa Mináč - sám aktívny účastník budovateľského rozmachu - stáva sa citlivým pozorovateľom a komentátorom zmien ľudských charakterov. Príkladom ostrého psychologického pohľadu sú i jeho poviedky NA ROZHRANÍ. Ich obsahom je porovnanie starého a nového v ľudskom konaní a myslení, konflikt, kt. sa stáva východiskom zmien v predstavách o ľudkom uplatnení a šťastí. Mináč si vybral roky združstevňovania našej dediny a poukázal na potrebu zmien nielen sociálnych , ale i povahových. Budovateľskú prítomnosť neskôr zamenil Mináč rozsiahlym a definitívnym návratom do povstaleckých čias v románovej trilógii GENERÁCIA, ktorá vychádzala postupne vo zväzkoch DLHÝ ČAS ČAKANIA, ŽIVÍ A MŔTVI a ZVONY ZVONIA NA DEŇ. V pútavom a vzrušujúcom rozprávaní spisovateľ neobyčajne plasticky vystihol ťaživú atmosféru "dlhého času čakania" v rokoch pred vypuknutím povstania. Všetko čo sa zdržiavalo v neznesiteľnom čakaní sa dáva do pohybu v druhej časti trilógie Živí a mŕtvi. V prudkom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa znova rozvíja široká škála charakterov. Mináč - majster ostrej pointy, jednoznačného detailu a irónie, preniká do rozličných vrstiev národného sociálneho profilu. Po práci na mohutnom románovom celku, ktorý dodnes patrí k vrcholom slovenskej literatúry o Povstaní, sa Mináč znova vrátil do súčastnosti. K tomuto kroku ho priviedlo aj zistenie, že vývin spoločenského vedomia nie je priamočiary. V knihe poviedok TMAVÝ KÚT obnažil rozpory a konflikty ľudí, ktorý ustrnuli v názorovom vývine a osvojili si schematický spôsob myslenia a rozhodovania. Ide o poviedky s výrazným diskusným zameraním, s cieľom vyvolať potrebu zamyslieť sa nad výberom vhodných metód pri funkcionárskej práce s ľuďmi. Mináčova kritická satira sa preto - napr. v prózach ÚTOK, URAZENÝ, VÝTRNÍK a PROKURÁTOR - obracia proti tým, čo si socialistické ideály vykladajú svojvoľne a na neprospech kolektívu.