V metóde zobrazovania dneška pokračoval Mináč aj v knihe poviedok ZÁZNAMY. V tomto čase vychádza aj Mináčova úspešná dvojnovela NIKDY NIE SI SAMA. Ide o ľúbostný príbeh Maríny a Žoržíka. Mináč napísal aj satirický román VÝROBCA ŠŤASTIA, v ktorom si vzal na mušku malomeštiakov, drobné, ale často sa vyskytujúce tipy spoločenských príživníkov. Pozoruhodnou súčasťou Mináčovho literárneho profilu sú cestopisy, scenáre, kultúrno politická a literárno kritická publicistika a esejistická tvorba. Vladimír Mináč napísal cestopisnú reportáž z cesty po Čínskej ľudovej republike V KRAJINE, KDE VYCHODÍ SLNKO a scenáre k filmom BOJ SA KONČÍ ZAJTRA, ŽENA Z VRCHOV, KAPITÁN DABAČ a POLE NEORANÉ. Vrcholnými dielami Mináčovej esejistiky zostávajú však historické eseje o východiskách a prognózach slovenského národného údelu DÚCHANIE DO PAHRIEB a ZOBRANÉ SPORY JOZEFA MILOSLAVA HURBANA. Obidve knihy sú svedectvom Mináčovho brilantného historického úsudku, vzdelania i kriticistického esejizmu. Mináč zobrazil Hurbana ako významnú historickú osobnosť, ako ušľachtilého človeka, ktorý sa síce zmieta v sporoch a rozporoch ale do posledného dychu slúži myšlienke národného oslobodenia Slovákov. Od Mináča som napísala knihu s názvom VČERA A ZAJTRA. Dej sa odohráva po skončení vojny, teda v čase, keď sa hrdinova povstaleckých bojov, uväznených v koncentračných táboroch, vracajú domov do svojej rodnej dediny Klenovec. Vracia sa aj učiteľ Peter Lotár, ktorý prichádza do svojej školy, ktorá je značne poškodená. V škole sa zatvoril do kabinetu a rozmýšľal nad prežitou hrôzou v koncentračnom tábore. Nad tisíckami mŕtvol, nad ľuďmi umierajúcimi na podvýživu, na choroby a na hlad, alebo na ľudí, ktorí hromadne umierali spaľovaní v peciach, dusiaci sa v prepchatých vagónoch, alebo umierajúcich na šibeniciach. Hnusí sa mu celé ľudstvo, leží a je mu všetko jedno. V dedine žije aj farár so svojou sestrou Sylviou, ktorú posiela k učiteľovi, aby sa k nemu nasťahoval. Pán učiteľ sa však necíti v dome farára dobre. Cíti k farárovi odpor, lebo je falošný. Farár usporiadal zhromaždenie sedliakov vo fare, s tým zámerom, žeby ich presvedčil, keďže prichádzajú voľby, aby sa stal predsedom. Nechce, aby do dediny zavítal komunizmus, lebo sa bojí, žeby mohol prísť o majetok, ale aby všetci podporovali jeho demokratickú stranu. Sedliakom ponúkol 5 litrov rumu a hodný kus slaniny a pod vplyvom týchto láskavostí mu všetci prisvedčili, lebo sa aj báli o svoje majetky. Peter sa neskôr presťahoval k mlynárovmu bratovi, ktorý bol tiež v koncentračnom tábore.