Matej Bel: Životopis

Narodil som sa v Očovej v roku 1684. Pochádzam z roľnícko-mäsiarskej rodiny.Osirel som už ako malý, takže som sa na štúdiách ťažko prebíjal, a ako nezeman som musel prekonávať predsudky spoločnosti. Univerzitu som absolvoval v Halle. Už počas štúdii som spoznal svoje všestranné záujmy: popri teológií ma zaujala filozofia, medicína, prírodné vedy a jazyky. Po skončení štúdia som bol farárom a rektorom školy v Banskej Bystrici. Roku 1714 som sa presťahoval do Bratislavy, kde som naďalej zastával funkciu farára a stal sa rektorom lýcea, ktoré pod mojím vedením patrilo medzi najnavštevovanejšie školy v Uhorsku. Tu som zmodernizoval vyučovací proces, zaviedol som výučbu domáceho jazyka, a takzvaných reálnych predmetov napr. zemepisu.

Napísal som okolo 50 diel, štúdií a článkov v jazyku latinskom, nemeckom a maďarskom. Zaoberám sa v nich históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou a taktiež kultúrou, jazykovedou, hospodárstvom a prírodnými vedami. Vo vedeckých prácach prebojúvam moderné metódy, kolektívnu prácu, postup podľa vopred stanoveného plánu, štúdium archívneho materiálu a pozorný prístup k faktom. Podnikol som veľa študijných ciest po Uhorsku a zorganizoval široký kolektív spolupracovníkov. Mojim prvým dielom bolo dielo Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska- Notície, ktoré som napísal v roku 1723. Vyšli z nich štyri zväzky. Podal som tu ukážky zemepisného spracovania a snažil som sa o zmapovanie Uhorska po stránke národopisnej, jazykovej aj historickej. Podávam tu obraz vtedajšej spoločnosti a spôsobe života. Zmieňujem sa aj o prirodzenom nadaní a pracovitosti slovanského ľudu. Napísal som aj množstvo úvodov ku knihám, napríklad ku gramatike Pavla Doležala, Gramatika slovensko-česká. K mojej snahe patrila aj túžba o prvé systematické vydávanie novín- Bratislavské noviny. Podarilo sa mi to a uskutočnil som to v rokoch 1721- 1722. Mali za úlohu prinášať správy o kultúrnych udalostiach. Mapy do mojich diel mi kreslil môj priateľ Samuel Mikovíni.

Za moje vedecké zásluhy sa mi dostalo mnoho pôct od učených spoločností doma i za hranicami: v Olomouci, Petrohrade, Berlíne i Londýne. Vždy som sa hlásil k svojmu slovanskému pôvodu. V mojich dielach vyzdvihujem kladné vlastnosti Slovákov, najmä ich pracovitosť, podnikavosť a učenlivosť, a obhajujem aj ich nároky na rovnoprávne postavenie v Uhorsku. Zomrel som náhle na srdcovú nevoľnosť, 25. augusta 1749, vracajúc sa z Nemecka do Bratislavy.