Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí i Doménech sa narodil 11.5.1904 v španielskom meste Figueras. Jeho otcom bol notár Salvador Dalí i Cusí, matkou Felipa Doménech. Ako 6ročný namaľoval svoj prvý obraz, krajinku, ktorú sám neskôr charakterizoval ako „Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek“.
V roku 1912 nastúpil do školy vo Figueras, kde ho viedol učiteľ Esteban Traiter. O 2 roky neskôr sa stal žiakom školy Bratstva kresťanského učenia. V tomto období sa spoznal s rodinou Pichotovou. Ramon Pichots Dalího usmerňoval a rozvíjal v ňom cit pre umenie. Z tejto doby pochádza obraz „Choré dieťa“. Dalího raná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu.

Od roku 1915 navštevoval radovú strednú školu maristov vo Figueras, kde sa ho ujal profesor Núňez, nositeľ Rímskej ceny v odbore grafiky, pod ktorého vedením sa na dielach Rembrandta poučil o účinkoch šerosvitu. Naučil sa využívať návrhárske a rytecké umenie. Začal sa venovať maľbám žánrových obrazov, portrétov, vedený snahou, ktorá ho neopustila do konca života, vyjadriť tretí rozmer. V roku 1918 ho zaujalo dielo Mariana Fortunyho, kubizmus, filozofia Immanuela Kanta a mysticizmus Juana Grisa. Spolu s ďalšími miestnymi umelcami vystavil vo svojom rodnom meste niekoľko malieb, ktoré sa stretli s kladným ohlasom kritiky. Krátko na to dostal zákazku na plagát „Trhy a slávnosti sv. Kríža v meste Figueras“.

V roku 1919 vydával v spolupráci s niekoľkými priateľmi umelecký časopis Štúdium. Z tej doby pochádza aj zbierka „Dvaja cigáni“. Vo svojich sedemnástich rokoch bol prijatý na špeciálnu školu maliarstva, sochárstva a grafiky v Madride. Počas štúdia vyskúšal mnoho maliarskych štýlov, imitoval holandský štýl 17.storočia – inšpirovaný hlavne Vermeerom, španielsky štýl 17. a 19.storočia, impresionizmus, futurizmus, metafyzickú maľbu – pod vplyvom C. Carra, kubizmus – inšpirovaný P. Picassom a J. Grisom. Spriatelil sa so spisovateľom Garciom Lorcom, filmovým režisérom Luisom Bunuelom a skupinou anarchistov. Určujúcim vzorom pre obrazy nasledujúceho obdobia sa stalo talianske hnutie Pittura metafisica (metafyzická maľba) na čele s Giorgiom de Chiricom. V roku 1924 bol z akadémie vylúčený, keďže odmietal absolvovať skúšku z výtvarného umenia. Tvrdil, že fakulta nie je dostatočne kompetentná ho skúšať.

V predsurrealistickom období namaľoval tiež niekoľko realistických figurálnych obrazov a štúdie z prístavu Cadagués. Svoj celkovo prvý surrealistický obraz „Krv je sladšia ako med“ vytvoril v roku 1928 inšpirovaný trýznivým snom. Salvador Dalí, Lluís Montanya a Sebastian Gash publikujú manifest groc – žltý manifest, kde odhaľujú katalánsky neucentizmus ako falošnú hru s helenizmom. Snažia sa podporiť nové umelecké prúdy. V roku 1929 sa usadil v Paríži, kde v tom istom roku usporiadal výstavu, úvod do katalógu mu napísal A. Breton, ktorý ho zároveň prijal do surrealistickej skupiny. Približne v tomto období natočil spolu s Luisom Bunuelom dva surrealistické filmy „Andalúzsky pes“ (1929) „L’âge d’or“ (Zlatý vek, 1931), ktoré po premiére v Paríži vyvolali škandál
Tridsiate roky predstavujú jeho najtvorivejšie obdobie. V roku 1931 vznikli jeho slávne diela „Mäkké hodiny“ a „Horiaca žirafa“ (1935). Napriek všetkým teoretickým predpokladom však zostáva Dalí pod vplyvom iných surrealistických maliarov ako Max Ernst, Yves Tanguy. Kvôli svojmu častému „požičiavaniu nápadov“ bol obviňovaný z plagiátorstva.

V roku 1937 ho však Breton vylúčil zo surrealistickej skupiny pre jeho akademický maliarsky štýl. Nadväzoval na surrealistickú metódu „écriture automatique“ , ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu. Hlavnými prvkami jeho umenia sú provokácia a šok. Provokuje sexuálnou a protináboženskou tematikou v obrazoch
„Fantóm sexappealu“ a „Svätý grál“. Svoje obrazy a metódy obhajoval výstredným spôsobom, hovorí o paranoicko-kritickej metóde, ktorá mu neumožňuje maľovať viditeľné predmety, ale tie, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia. Tvrdí, že každý človek má právo na psychickú abnormalitu, pričom sám seba považuje za zdravého blázna.