Táto biografická metóda akcentovala genealogické, vzdelanostné, ale taktiež majetkové biografické údaje, vynechávala však základné sociálne a triedne charakteristiky, čím bol ovplyvnený aj spôsob výberu biografického materiálu a teda aj jeho hodnota. Existujú dve značne odlišné koncepcie biografickej metódy:

1. Individuálna biografia - život jedinca nás zaujíma v jeho všestranných súvislostiach k okolitému životu ako sonda, pomocou ktorej sa chceme prepracovať k hlbším poznatkom o niektorých špecifických zložkách spoločenského vývoja.

2. Skupinová biografia - vychádza z toho, že určitá udalosť, akcia, postoj boli dielom viac alebo menej uvedomelej činnosti konkrétnych ľudí. 1.2 Progresívna metóda - charakteristika

”Progresívna metóda je metódou, ktorá sa v zásade zhoduje s diachrónnym prístupom k historickej skutočnosti. O progresívnej metóde hovoríme tam, kde historik sleduje a zachycuje minulé udalosti tak, ako po sebe nasledovali od doby staršej k dobe novšej. Postup historika ide teda paralelne s tým, ako prebiehal historický proces. O udalostiach, ktoré sa stali v staršej dobe sa hovorí skôr ako o udalostiach, ktoré po nich nasledovali.”



1.3 Aplikácia biografickej a progresívnej metódy


Vďaka oslavám päťdesiateho prvého výročia ukončenia II. svetovej vojny môj dedo spomenul meno dr. Jozefa Tisu. O Tisovi som už čosi málo vedel zo základnej školy, ale moje poznatky boli len hmlisté. Dedo mi rozpovedal ako to vyzeralo v Dubnici počas vojny, čiže počas Slovenského štátu. Dr. Jozefa Tisu spomínal len v dobrom, ako človeka, ktorý sa zaslúžil o to, že sme sa mali počas vojny asi najlepšie zo všetkých európskych národov. Keď som však spomenul Tisu mojej mame, označila ho za fašistu, ktorý poslal na smrť niekoľko desiatok tisíc židov, a ktorý nielenže spolupracoval s Hitlerom, ale ho aj uctieval ako Boha. Keď som sa jej opýtal, odkiaľ sa to dozvedela, povedala mi, že sa to učili v škole. Tento markantný rozdiel názorov na jednu osobu medzi človekom, ktorý zažil jeho pôsobenie, a ktorý si ho nevedel vynachváliť a medzi človekom, ktorý je len o generáciu mladší a tvrdí úplný opak, ma natoľko zaujal, že som si fakty o dr. Tisovi overil v učebnici dejepisu pre základné školy, kde bol Tiso spomínaný len povrchne a názor na neho odrážal presvedčenie mojej mamy. Táto učebnica dejepisu bola vytlačená ešte pred rokom 1989, a preto bola písaná tak, aby sa zhodovala s komunistickou ideológiou.

Keď som si vyberal tému seminárnej práce spomenul som si na tento zaujímavý jav absolútnej nezhody názorov a rozhodol som sa bližšie sa ním zaoberať.