Po 15 minútovej prestávke dr. Martin Sokol vyzval snem, aby sa rozhodol, či hlasovať za osamostatnenie Slovenska alebo nie. ”Teraz máme rozhodnúť hlasovaním o tom, či Snem Slovenskej krajiny je za samostatný Slovenský štát alebo nie.”
(Deje sa o 12. hodine 7 minút 30 sekúnd.)
”Budeme hlasovať povstaním. Kto súhlasí s tým, aby bol vyhlásený samostatný Slovenský štát, nech vstane.”
Predseda dr. Sokol (zvoní): Zisťujem, že Snem Slovenskej krajiny ako jediný kompetentný orgán politickej vôle suverénneho slovenského národa sa uzniesol, že je za samostatný Slovenský štát. (Potlesk.)
Všetci prítomní vstávajú a spievajú hymnu: ”Hej, Slováci”. III. Slovenský štát (1939-1945)

3.1 Ťažké začiatky Slovenského štátu

Dňa 14. marca 1939 vznikol samostatný Slovenský štát, deň nato vznikol protektorát Čechy a Morava. 18. marca sa zišiel v Berlíne Tiso, ako predseda slovenskej vlády, s Hitlerom. Hitler od Tisu žiadal prevzatie ochrany Slovenska Nemeckou ríšou a tým vlastne úplné podriadenie sa Nemeckej ríši. Tiso za takýchto podmienok nebol ochotný rokovať a vstal od stola. Hitler nakoniec prehlásil, že to je len žiadosť jeho generálov, o ktorej sa dá rokovať. Výsledkom týchto rokovaní bolo podpísanie ”Ochrannej zmluvy” (Schuzvertrag). V zmluve sa Slovensko zaviazalo viesť svoju zahraničnú a vojenskú politiku v súlade s Nemeckom a dalo súhlas k pobytu nemeckých vojsk na časti západného Slovenska. Ďalej sa dohodli na pomoci Nemecka Slovensku pri budovaní vlastného finančného systému a na prvoradom odbytnom práve slovenských výrobkov na nemeckom trhu. Názor na túto zmluvu sa zhoduje, či už u predstaviteľov vtedajšej vlády alebo u komunistov. Asi najlepšie to vystihol Karol Murín, Tisov tajomník: ”Nezakrývajme nič a nehrajme sa so slovami, je to zmluva vazalská. Slúži ku cti dr. Tisu, že napriek tejto zmluve v mnohých úsekoch štátneho života si Slovensko vďaka dr. Tisovi a Snemu, udržalo charakteristiky suverénneho štátu, aj keď niekedy v silne pohnutých podmienkach.” S prvou časťou tohto citátu súhlasia všetci bezprostredne, s druhou už veľmi nie. Je však zaujímavé, že aj dr. Gustáv Husák vo svojom referáte pre Moskvu o situácii na Slovensku v r. 1944 napísal: ”Slovensko malo samostatnosť, aká bola za daných okolností možná. Jej nedostatky pramenia v zlej vojenskej situácii. Svoje vnútorné veci si vedie režim sám. Hospodárstvo si riadia domáci ľudia.