”Židovský kódex”. Tisovi stúpenci ho síce obhajujú, že toto vládne nariadenie Tiso nikdy nepodpísal, aj keď do platnosti vošlo, ale druhá strana zasa tvrdí, že ”Prezident Tiso vládne nariadenie č. 198/1941 tzv. "Židovsky kódex" nepodpísal vzhľadom na to, že ako prezident Slovenského štátu nemal povinnosť podpisovať dokumenty vládneho charakteru. Dostačujúci bol podpis príslušného ministra a predsedu vlády.”
Tiso vysvetľoval postoj Slovákov k Židom nasledovne: na Slovensku boli asi 4% Židov, ale ich účasť na ekonomike Slovenska bola ďaleko vyššia, ich zastúpenie sa mu zdalo neúmerné. Preto vyšiel 30. apríla 1939 zákon na základe, ktorého bol definovaný pojem Žid. Jeho úlohou bolo zredukovať účasť Židov na hospodárskom živote Slovenska. Židia mohli aj naďalej pokračovať vo vedení svojich podnikov, ale len za podmienky pripustenia 51% účasti Slovákov. Druhým dôvodom židovského kódexu bol fakt, že podľa Tisu boli Židia na Slovensku odjakživa jedni z najväčších maďarizátorov, ktorí nielenže sa hrdo hlásili k Maďarom, ale patrili aj medzi najväčších úžerníkov. Žili medzi Slovákmi ako cudzinci, ako vlastná komunita, ktorá sa nesnažila začleniť medzi Slovákov, ale vždy sa hneď pridala na stranu silnejších, ktorými boli 1000 rokov Maďari. Dôkazom je aj tzv. ”Pastiersky list evanjelických biskupov”, v ktorom sa píše: ”Evanjelická cirkev nespúšťa zo zreteľa, že sa mnohí Židia často a ťažko prehrešili proti slovenskému ľudu a národu v ohľade národnopolitickom ako húževnatí odporníci a nepriatelia všetkých národných snáh a vždy a na všetko hotové nástroje násilnej maďarizácie a v ohľade hmotnom, hospodárskom a sociálnom ako temer výluční majitelia licencií krčiem a hostincov, prefíkaní každého druhu priekupníci, obchodníci a priemyselníci, v rukách, ktorých - najmä na východnom Slovensku - bol temer všetok obchod a veľkopriemysel.”
Jednoducho povedané, nálada obyvateľstva bola silne antisemitská, ľudia ich nenávideli nielen pre ich majetok, ale hlavne pre minulosť. Pridobre si pamätali Židov ako zlodejov, ktorí ich často pripravili aj o to posledné, čo mali. A túto ich náladu samozrejme podporovali aj Nemci s ich dômyselnou mediálnou politikou. Preto vznikol Židovský kódex tak ľahko. S tichým súhlasom obyvateľstva boli jednej nenávidenej národnostnej menšine odoprené niektoré práva. Najskôr len vylúčili Židov z hospodárskeho života, potom im zobrali ďalšie práva a nakoniec to vyvrcholilo deportáciami.