Pred vojnou tvorili Židia 4% obyvateľstva, po vojne ich ostalo mizivé množstvo, ktoré sa neobnovili ani do dnešných čias. 3.3 Tiso a SNP

Dňa 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré viedli generáli Golian a Viest. Názory na SNP sú rôzne:
”Téma SNP je naďalej aktuálnou a je potrebné všetkým, no najmä mladým ľuďom pripomínať, ako ťažko sa rodila sloboda nášho národa a kto všetko, akí hrdinovia majú na oslobodení podiel.”
Avšak nie všetci si myslia, že účastníci SNP boli hrdinovia:
”Bol to nepodarený puč karieristických dôstojníkov a malej skupiny evanjelickej inteligencie, podporovaný sovietskymi parašutistami.”
Opätovne tu máme dva názory diametrálne úplne odlišné. Prvý by sa dal charakterizovať ako ”oficiálny” názor, ktorý sa v súčasnosti prezentuje aj v školách, kdežto druhý názor je názorom typickým pre Tisových obhajcov. Diskreditácia SNP tu prebieha úplne mimovoľne, je len akýmsi vedľajším produktom snahy očistiť osobnosť Tisu od obvinení z pozvania nemeckej armády na územie Slovenska po vypuknutí SNP a z vyznamenávania nemeckých dôstojníkov zodpovedných za jeho potlačenie.
V súvislosti s SNP vznikol aj tzv. fenomén ”povstania proti vlastnému národu a štátu”. Je ťažké určiť, či tento fenomén vznikol len na odpútanie pozornosti od iných problémov, alebo či tomu jeho autori naozaj veria.
Situácia v roku 1944 bola pre nacistické Nemecko a nielen preň kritická. Červená armáda pravidelne postupovala a na ostatných frontoch sa Nemcom nedarilo o nič viac. Začínalo byť nad slnko jasnejšie, že Slovensko bude obsadené nemeckou armádou, keďže sa malo onedlho stať nárazníkovou zónou Nemeckej ríše. Vypuknutie SNP bolo pre Nemcov výbornou zámienkou, a tak Tiso prakticky nemohol zabrániť príchodu nemeckej armády (druhou stranou veci je, že sa o to ani nepokúšal). Hlavným dôvodom, prečo Tiso pozval Nemcov nebola jeho zrada, alebo snaha napomáhať fašistom, ale opätovne jeho hodnotový systém, ktorý bol v mnohých smeroch špecifický a pre nás dosť nepochopiteľný. Tiso pokladal fašistické Nemecko za menšie zlo ako komunistické Rusko, preto sa snažil zabrániť príchodu Červenej armády, v ktorej videl iba skazu a zlo.
Druhé obvinenie sa týka vyznamenávania nemeckých dôstojníkov dňa 30. októbra 1944 po dobytí Banskej Bystrice, kde aj slúžil ďakovnú omšu. ”.. prezident Tiso mal pred odchodom do Banskej Bystrice dvojhodinový telefonický rozhovor s nemeckým generálom Höfflem, s ktorým sa dohodol, že vyznamená nemeckých dôstojníkov len za troch podmienok:
1. Nemci upustia od deportácie 20 000 slovenských vojakov do Nemecka.
2.