Na túto skutočnosť upozorňoval napríklad český spisovateľ a literárny kritik F.X.Šalda: ”Nebylo by nic osudnějšího, než kdyby Češi na Slovensku chtěli si hrát na jakési kulturní kolonisátory nebo donášeče kultury. Slovensko jest prastará kulturní země - jako výtvarná lidová kultura na příklad jest doslova jedinečná v Evropě, jež nemá sobě rovné, a jeho inteligence vzdělanostní nestojí nikterak za inteligenci naší, spíše naopak - a chápu, že Slováci byli by uraženi takovým vystupovaním, a právem uraženi.”, podobne sa vyjadril aj minister Šrobár, ktorý konštatoval: ”Je pravda, že v poslednom čase tie úradnícke sily, ktoré sem prichádzajú z Čiech, sú menejcenné a dopúšťajú sa rôznych priestupkov. Mnoho Čechov sem prichádza ako do okupačného územia a myslia si, že tu môžu koristiť.”
Situácia na Slovensku sa však ešte dlho nezmenila a na Slovensko začali prichádzať nielen odborníci a profesori, ale aj obyčajní robotníci, ktorých bolo na Slovensku dosť.


2.2 Tisov nástup na politickú scénu

Tiso sa zaujímal o politiku už v časoch svojho pôsobenia v Nitre, kde pôsobil ako spirituál v seminári a profesor na miestnom gymnáziu. V tých časoch prispel do maďarského týždenníka ”Nyitramegyei Szemle” niekoľkými článkami o právach robotníkov, o sociálnej otázke a o kresťanstve. Tieto články boli potom spomenuté aj pred súdom, keď na ich základe obviňovali Tisu z maďarského nacionalizmu. Dňa 19. decembra 1918 obnovil Andrej Hlinka činnosť Slovenskej ľudovej strany, ktorú 17. októbra 1925 premenoval na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu (V tejto práci používam názov HSĽS už pred rokom 1925, aby nedošlo k nedorozumeniam pri čítaní textu). Tiso vstúpil do HSĽS, pretože to bola strana, ktorá mu najviac vyhovovala. Tiso mal odjakživa odpor ku komunizmu, preto nie strana komunistická. Agrárna strana bola orientovaná centralisticky, čo bolo proti Tisovmu vlastenectvu. Rovnaký dôvod platil aj na Sociálnu demokraciu, no a čo sa týka Slovenskej národnej strany - Tiso bol katolícky kňaz a SNS bolo združenie evanjelikov. Takže sa ukázalo, že jedinou vhodnou stranou je HSĽS.
Tiso zakladá HSĽS v Nitre a stáva sa jej hybnou silou. Vo voľbách v roku 1920 je Tiso kandidátom poslanectva v trnavskom okrese. Tieto voľby nedopadli pre HSĽS najlepšie. Skončili na treťom mieste. Prvá bola Československá sociálna demokracia a druhá Hodžova Slovenská národná a roľnícka strana. Na štvrtom mieste sa umiestnili štyri maďarské strany, s ktorými sa zlúčili aj slovenskí Nemci. Hlinku ako poslanca prepustili z väzenia a ten označil tieto voľby za porážku HSĽS. V rokoch 1920 - 1925 Tiso vo svojich prejavoch sústreďoval svoju snahu hlavne na myšlienku zjednotenia Slovákov.