Ďalej odmietol daňové plány, ktoré označil za kapitalistické a antisociálne. Taktiež skritizoval tzv. cukornú daň. Tento zákon nazval sociálne nespravodlivým, pretože ničil drobných dodávateľov a nie cukrových barónov. HSĽS, na čele s Andrejom Hlinkom a Jozefom Tisom, nastúpila na pôdu pražského parlamentu dosť razantne. Správnosť Tisovho stanoviska k Slovenskej autonómii potvrdil aj dr.B.Šmeral, český komunista.
Druhýkrát vystúpil Tiso 19. júna 1926 a hovoril o predlohe zákona o kongrue. Ostro ho skritizoval a nazval ho fackovaním kňazov. Hovoril o terorizovaní kňazov. Pomocou množstva štatistík a citátov poukázal na veľký význam kňazov a náboženstva v spoločnosti. V roku 1926 odišiel Hlinka na návštevu amerických Slovákov do USA. Vedenie strany zveril na čas svojej neprítomnosti do rúk päťčlennému direktóriu na čele s Tisom. Počas Hlinkovej neprítomnosti sa začali šíriť reči o vstupe HSĽS do vlády. Preto Tiso opätovne vystúpil a prehlásil, že HSĽS nezradí svoj ľud a nevymení autonómiu za ministerské kreslá. Ďalej vo svojom prejave žiadal, aby ministerstvo financií vypracovalo štatistiku, ktorá by ukázalo či Česko dopláca na Slovensko alebo nie, keďže to bol jeden z hlavných dôvodov centralistov proti autonómii. Poukázal na to, že autonomistické štáty patria medzi najsilnejšie na svete. Zaoberal sa aj rozdielnym kultúrnym a hospodárskym vývojom na Slovensku. Tiso žiadal aj správu dispozičných fondov, aby sa videlo kam idú peniaze a koľko sa investuje v Čechách a koľko na Slovensku. V čase odznenia tejto reči sa už HSĽS pripravovala na vstup do vlády aj napriek tomu, že autonómiu ešte nemali sľúbenú. Bol tu len záblesk autonómie, ktorý chcel Tiso zachytiť, a tak dosiahnuť svoj cieľ. Mnohí členovia so vstupom do vlády nesúhlasili, ale Tiso chcel využiť každú príležitosť. 15.januára 1927 vstúpila HSĽS formálne do vlády a Tiso dostal kreslo ministra zdravotníctva, z HSĽS išiel do vlády ešte dr. Marek Gažík, ktorý dostal ministerstvo pre zjednotenie zákonov. Prvou vecou, ktorú Tiso urobil po nástupe na svoje nové ministerské kreslo bolo, že vyhodil šéfa zdravotníctva na Slovensku - dr. Kraicza. Zdvihla sa vlna pobúrenia, pretože Čechom sa nezdalo, že by mal Slovák vyhadzovať Čecha. Vzhľadom nato, že v tomto rezorte nebolo až tak veľa Čechov, Tiso nerobil nijaké radikálne čistky, ale venoval sa obnove a investícií peňazí do slovenských kúpeľov. ”1. januára 1928 - ”Slovák” uverejnil článok prof.