Vojtecha Tuku - ”V desiatom roku Martinskej deklarácie”, v ktorom sa vyslovil, že martinskí deklaranti sa vyslovili za pripojenie sa Slovenska k ČSR na dobu 10 rokov ako ”skúšobné obdobie”, a ak sa im to nebude páčiť, stane sa Slovensko samostatným štátom. Tuka tvrdil, že ak sa do 31. októbra 1928 oprávnení predstavitelia slovenského národa nevyslovia za ostatie v ČSR, nastane na Slovensku stav štátoprávneho prázdna a jeho príslušnosť k ČSR bude iba faktom bez právneho podkladu. Dr. Vojtech Tuka bol obžalovaný z vlastizrady a protištátnej činnosti, zbavení poslaneckej imunity a odsúdený na 15 rokov väzenia.”
Odpoveďou Andreja Hlinku a HSĽS na tento čin bolo odstúpenie obidvoch ministrov z radov HSĽS (Tiso a Gažík) z ich funkcie. Tým pádom HSĽS opätovne prešla do opozície. Tiso nabral za čias svojho účinkovania vo vláde mnoho nových vedomostí, dôkladne sa zoznámil s byrokratickou a štátnou aparatúrou a s vedením štátu. O českom politickom zákulisí však aj naďalej mal strašnú mienku. Svoju prácu vo vláde označil za prácu pre autonómiu, prácu v opozícii označil za boj pre autonómiu. Voľby do Národného zhromaždenia, ktoré sa konali 27. októbra 1929, sa skončili ďalším víťazstvom HSĽS, aj napriek tomu, že stratila vyše 80.000 voličov. 8. mája 1930 sa Tiso stal podpredsedom HSĽS. Tiso mal v tom čase mnoho prejavov na pôde parlamentu, asi najviac z celej HSĽS. Kázala a snažil sa dokázať, že požiadavka Slovákov je aj historicky aj mravne oprávnená. Jeho najväčším odporcom bol dr. Dérer, ktorý ju označil za smiešnu a protištátnu. Tiso vo všetkých svojich rečiach spomínal prakticky to isté, snažil sa presadiť tieto základné požiadavky:
1. Uznanie slovenského národa.
2. Uznanie reči slovenskej a ona, aby bola jedinou úradnou a vyučovacou rečou na Slovensku.
3. Správu slovenských vecí dať do slovenských rúk.
4. V centrálnych úradoch dať Slovákom primerané zastúpenie.
5. V štátnom rozpočte vykázať, čo Slovensko dostáva a čo dáva.
6. Dodržať a splniť všetky zahraničné záväzky, ktoré slovenskému národu Masaryk dal.
7. Vteliť Pittsburghskú dohodu do ústavy.
8. Prestať s perzekúciou verejných zamestnancov.
9. Úsporne hospodáriť v štátnej správe.
10. Cirkevné školstvo.
11. Proti náboženskej zaujatosti. 12. S Čechmi ako rovný s rovným.
13. Boj proti boľševizmu.
14. Za sociálnu spravodlivosť, vyššie mzdy, proti neprimeraným ziskom, za výstavbu rodinných domov, atď...
15. Za ochranu slovenského priemyslu.
Toto bol základ všetkých Tisových prejavov. Tiso prehlasoval, že autonómia nemá búrať a ničiť ČSR, ale naopak má ju posilniť. Bohužiaľ, Česi sa správali aj naďalej neprístupne a ak aj rokovali, ich jediným cieľom bolo oddialiť riešenie otázky a ešte viac si upevniť svoje postavenie. Vo Zvolene sa konalo dňa 16.