októbra 1932 ľudové zhromaždenie, na ktorom bol vyhlásený spoločný postup HSĽS a SNS v boji za autonómiu, čím vznikol ”autonomistický blok”. Po zvolení dr. Milana Hodžu za predsedu vlády dňa 5.novembra
1935 svitla pre ”autonomistov” nová nádej, pretože si mysleli, že Hodža ako prvý Slovák na tomto významnom poste sa bude snažiť o vyriešenie slovenskej otázky, aby si zvýšil svoje renomé a získal úctu. A skutočne sa začalo o slovenskej otázke hovoriť viac ako kedykoľvek predtým, akurát že sa stále nič nevyriešilo. 23.marca 1936 Tiso rokoval s Hodžom, ktorý ho poslal k dr. Horákovi, prezidentovi Najvyššieho kontrolného a účtovného úradu. Tu mu predložili štatistiku, v ktorej stálo, že na Slovensko sa dáva 18% štátnych výdavkov, ale na daniach sa zo Slovenska získava len 16%. Z toho vyplýva, že Slovensko je pasívne a nie je uspôsobilé mať vlastnú autonómiu, pretože by sa hospodársky zrútilo. Tiso vyhlásil, že najmä príjmy nie sú vyúčtované presne, že banky na Slovensku platia dane v Prahe apod. Jednoducho vyhlásil túto štatistiku za nepravdivú a prerušil rokovania. Medzitým sa stal zdravotný stav prezidenta ČSR T.G.Masaryka tak kritický, že nebol schopný byť na poste prezidenta ČSR. Bolo treba súrne nového prezidenta, ktorým sa mal stať dr. Eduard Beneš. Ten urobil všetko, aby sa ním stal. V Čechách si zaistil podporu, slovenským Maďarom sľúbil čo si zažiadali. Najväčším problémom bola HSĽS, ktorá vždy vystupovala proti Benešovi, ako najväčšiemu centralistovi a nepriateľovi Slovákov. Beneš začal rokovať s Tisom, ktorého pokladal za najprístupnejšieho, pretože o ňom bolo všeobecne známe, že patrí medzi najumiernenejších členov HSĽS. Nakoniec sa mu ho aj podarilo presvedčiť a to veľmi jednoducho. ”Beneš sa zaručil Tisovi čestným slovom, že keď bude zvolený za prezidenta, využije všetok svoj vplyv i moc a presvedčí českých politikov, že tieto dva problémy treba urýchlene rozriešiť. Sľúbil Tisovi, že najneskôr do jedného roka po zvolení obidva problémy budú rozriešené.” Môže sa zdať neuveriteľným, že Tiso napriek tomu, že Beneš ani nie pol roka predtým vyhlasoval v Bratislave, že je a vždy bude proti akejkoľvek autonómii Slovenska, nakoniec Benešovi uveril, ale je to fakt, ktorý sa nedá zmeniť. Tiso Benešovi sľúbil, že využije celý svoj vplyv, aby presvedčil Hlinku, čo sa mu nakoniec aj podarilo a 18. decembra 1935 bol dr. Eduard Beneš zvolený za prezidenta ČSR.
Beneš však svoje sľuby nesplnil, naopak, ešte sprísnil centralizáciu a cenzúru prejavov. V rokoch 1936 - 1937 sa objavil zaujímavý fenomén.