Núka sa otázka prečo sa potom HSĽS pokladala za národné hnutie a nie za stranu. Vtedajší koaliční poslanci tvrdili, že autonómiu chcú len voliči autonomistického bloku, ktorých je menej. Na druhej strane autonomisti tvrdili, že situácia sa od posledných volieb zmenila, a že teraz je celé Slovensko jednomyseľne za autonómiu. Kto z nich bol v ”práve” je dosť ťažké určiť, ale neochota vlády dohodnúť sa v tomto období bola zarážajúca. Autonomisti určite nemali vo všetkom pravdu, ale aspoň v jednej veci určite - kritickom množstve Slovákov v centrálnych úradoch. Nasvedčuje tomu aj táto štatistika z roku 1936, uverejnená v denníku ”Slovák”:

Úrad Počet Z toho Slovákov
zriadencov Početne Percentuálne
Kancelária prezidenta 96 2 2.08
Predsedníctvo vlády 153 4 2.6
Štátny úrad štatistický 781 8 1.03
Ministerstvo zahraničia 1246 35 2.8
Ministerstvo národnej obrany 1294 6 0.46
Ministerstvo vnútra 383 3 0.78
Ministerstvo spravodlivosti 132 8 6.06
Ministerstvo unifikácie 51 4 7.84
Ministerstvo školstva 382 1 0.26
Ministerstvo poľnohospodárstva 391 5 1.27
Minist. priemyslu a obchodu 322 1 0.31
Ministerstvo verejných prác 464 0 0
Ministerstvo pôšt a telegramov 441 7 1.58
Ministerstvo železníc 689 5 0.72
Minister. sociálnej starostlivosti 397 2 0.5
Ministerstvo zdravotníctva 182 3 1.65
Ministerstvo financií 630 8 1.26
Najvyšší kontrolný úrad 163 0 0
Zákonodarné zbory 223 1 0.44
Najvyšší správny súd 303 2 0.99
Poštová sporiteľňa 2102 17 0.81
Spolu 10824 123 1.13

Táto štatistika presne vyjadruje, ako pripúšťali Česi Slovákov ku tvorbe a riadení štátu.
V auguste 1938 zomrel Andrej Hlinka - predseda HSĽS a vedúca osobnosť autonomistov. Miestopredsedom strany sa stáva Tiso. Hlinková smrť dosť otriasla celým Slovenskom, ale aj napriek tomu HSĽS neupúšťa od svojich požiadaviek a rokovania s Benešom prebiehajú aj naďalej. Beneš dal Tisovi návrh, že Slovákov včlení do tzv. ”Štvrtého návrhu”, v ktorom chcel riešiť problémy menšín v ČSR. Tiso po návrate do Bratislavy reagoval: ”V Prahe museli stratiť zdravý rozum, už nie je vôbec možné s nimi diskutovať.” Zdalo sa mu neuveriteľné, že mu Beneš ponúkol, že Slovákov zaradí medzi posledné menšiny v ČSR. Rokovania s Benešom viedol Tiso až do jesene 1938. Napriek katastrofálnej situácii ČSR na medzinárodnom poli, HSĽS svoje požiadavky nestupňovala, stále žiadala iba autonómiu a uznanie slovenského národa. Beneš však nechcel ustúpiť ani o krok.