Metod (asi 815 – 885)  bol učenec, misionár a prekladateľ. Bol to syn vysokého byzantského hodnostára. Krátko bol správcom slovanskej provincie, potom sa utiahol do kláštora na maloázijskom Olympe, kam za ním prišiel jeho brat Konštantín. Spolu sa zúčastnili misie k Chazarom a objavili pozostatky pápeža Klimenta. Panovník Michal III. Poslal oboch bratov s ďalšou misijnou úlohou na Veľkú Moravu. Ešte pred príchodom vytvorili prvé slovanské písmo (hlaholiku) a z veľkej časti na veľkomoravskom území preložili solúnskeho nárečia základné náboženské texty.

Metod preložil aj Konštantínov spis Hádania o pravej viere so Židmi, návod na ukladanie pokánia („penitenciál“), ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu, zbierku ustanovení byzantských cisárov a svätých otcov („nomokánom“), životy alebo kázne významných mníchov a pustovníkov („paterik“) a Starý zákon (okrem Makabejských kníh). Preklady sa zachovali v odpisoch. Sú zaznamenané aj Metodove pôvodné diela: Spovedný poriadok, Adhortácia (napomenutie) k pokániu a Adhortácia k vladárom (môžbyť určená priamo Svätoplukovi). Bavorskí kňazi obvinili oboch vierozvestov z kacírstva a museli sa obhájiť Ríme. Idúcich do Ríma ich prijal knieža Koceľ a dal im 50 žiakov. Pápež Hadrián II.

Starosloviensku liturgiu schválil v roku 868. Metod bol v Ríme vysvätený za kňaza a ako biskup a neskôr arcibiskup zviedol veľký boj s nemeckými kňazmi, domácimi pohanmi, svetskou i cirkevnou vrchnosťou. Metoda pri návrate do Ríma nepriatelia slovanskej liturgie zajali, dva roky väznili a mučili a až po zásahu pápeža Jána VIII., autora bully Industriae tuae z roku 880, prepustili. Metod vybudoval veľkomoravskú cirkev napriek odporu (najmä zo strany kňaza Wichinga), no dostal sa do Svätoplukovej nemilosti (zrejme presadzovaním prísnych pravidiel sexuálneho života). Hneď po Metodovej smrti v roku 885 a jeho slávnostnom pohrebe sa Wiching postaral o vyhnaní jeho žiakov. No miesto Metodovho posledného odpočinku nepoznáme.